Sedem Venezuelských hriechov

SME uverejnilo článok od INESS o príčinách krízy vo Venezuele. 06. 02. 2019.

Praktický návod na vyhladovanie ropného giganta.

Väčšina obyvateľstva vo Venezuele sa prepadla do chudoby, ľudia trpia podvýživou, zdravotný systém je na hranici kolapsu. Priemysel v krajine postupne zaniká vrátane rozpadu kľúčového ropného priemyslu. Ako sa však krajina do tejto situácie dostala? Niekto by povedal „lebo socializmus“ a tým by sa to mohlo skončiť. Pozrime sa však hlbšie. Keď v roku 1999 nastúpil Hugo Chávez, charizmatický plukovník nasľuboval, čo mikrofón uniesol, a keďže sa svetové ceny ropy sa práve odrážali z dna, mnohé sľuby aj plnil. Sociálne programy vyzdvihli z chudoby milióny ľudí – miera chudoby klesla z 50 na 30 percent. Zlepšila sa dostupnosť zdravotníctva a zdalo sa, že ani ekonomika netrpí. Prvú dekádu bola inflácia v krajine nižšia, ako bol priemer za osemdesiate roky. Devízové rezervy krajiny utešene rástli.

Miláčik Západu

Venezuelčania Cháveza milovali a milovali ho aj mnohí západní intelektuáli či hviezdy. Sean Penn, Naomi Kleinová, Michael Moore, Noam Chomsky alebo aj Joseph Stiglitz na Cháveza spievali ódy. Kto však skúmal jeho kroky, tušil, že v krajine sa varí katastrofa. Prečo má Nórsko štátny fond, do ktorého za dvadsať rokov nasporili 1000 miliárd dolárov príjmov z ropy (50 slovenských rozpočtov)? Pretože keď peňazovody do ekonomiky necháte naplno pustené, skôr či neskôr sa vám začnú prelievať do inflácie. Vo Venzuele nikto nič nesporil. To bol hriech prvý. Infláciu sa Chávezovi darilo krotiť len za cenu tvrdo regulovaných cien na zhruba 400 základných produktov. To bol hriech druhý. Regulované ceny vedú k nedostatkom, keďže neumožňujú dostatočne ziskovú výrobu a do výroby potom nevstupuje kapitál. Nedostatok legálneho tovaru bol problémom vo Venezuele už za čias ropného boomu. Dnes máme na Slovensku obedy zadarmo, vlaky zadarmo, vymýšľa sa národný letecký dopravca či loďky na Dunaji. Predstavte si tie balíčky, ak by vláda mala k dispozícii dvojnásobný rozpočet. To sa stalo vo Venzuele.

Ropa pre kamarátov

Gigantické železničné plány a ďalších 4000 projektov sa rozbehlo, ale ani po rokoch nedokončilo. Až 40 percent exportovanej ropy bolo predaných pod cenu či rovno darovaných spriazneným režimom. Nakupovali sa stíhačky aj luxusné prezidentské lietadlo. Dotovala sa elektrina i benzín. Na tieto dve dotácie išlo v istých momentoch dokonca viac ako na zdravotníctvo a školstvo dokopy. Hriech tretí sa pretavil do hriechu štvrtého. V krajine sa rozbehla gigantická korupcia. Odhaduje sa, že na 95 percent štátnych zákaziek v krajine nie je žiadne verejné obstarávanie. Tendre sa automaticky považujú za „odmenu“. Ako sa situácia s cenou ropy začala otáčať, začal výraznejšie pribúdať hriech piaty – tlačenie peňazí, ktoré malo nahradiť výpadky príjmov. Asi netreba vysvetľovať, že v tomto momente sa pád začína urýchľovať. S rastúcou infláciou rástol aj tlak na kontrolu cien a s ním aj zlá situácia výrobcov a obchodníkov.

Dajme si pozor

Začal nastupovať hriech šiesty znárodňovanie. Či už formálne, alebo neformálne. Cementárne, oceliarne, veľké farmy, potravinárske spoločnosti a prístavy prechádzali pod kontrolu štátu, väčšinou armády, ktorá prevzala manažérske riadenie. Prakticky okamžite začala upadať výroba naprieč všetkými sektormi. Najviac to cítiť v ropnom priemysle, ktorý dokáže vyprodukovať čoraz menej ropy. Siedmym hriechom je odmietnutie reality. Snaha udržiavať nereálny výmenný kurz bolívaru, zahmlievanie či priam zrušenie štatistík. Útoky na podnikateľov a investorov postupne z krajiny vyhnali aj tých najodvážnejších. Letecké spoločnosti nevedeli dostať peniaze z krajiny a prestali do Venezuely lietať. Obrovská kriminalita dokonala s turizmom svoje. Osud Venezuely sa nám môže zdať vzdialený. Ale jednotlivé hriechy sú častou agendou politikov aj u nás, aj v západnom svete. Veď práve teraz slovenská vláda uvažuje nad reguláciou cien v obchodoch.

SME
06. 02. 2019