Neľudská práca?

Týždeň uverejnil komentár Juraja Karpiša k zmenám, ktoré prináša robotizácia. 06. 05. 2019.

Neľudská práca?

Dospelý pavián v Serengeti si zoženie denný kalorický príjem za tri hodiny. Lovci a zberači za tri až štyri hodiny. Prečo teda Homo sapiens, obklopený robotmi a so super počítačom vo vrecku, pracuje 5-6 hodín denne?

Znovu čítame, ako „radikálna technologická premena priemyselnej výroby a časti služieb“ nezostane bez následkov. Hlavným viditeľným efektom bude vraj klesajúca potreba ľudskej práce. Strach z robotov kradnúcich prácu má pritom stáročia. V 18. storočí ľudia rozbíjali pletacie stroje a ekonóm John M. Keynes strašil „chorobou“ technologickej nezamestnanosti ešte pred sto rokmi. Tentoraz je to však iné, pomysleli ste si možno pri pohľade na svorku robotických psov z dielne Boston Dynamics. Lenže aj robot, čo nahradí človeka, je za dverami už minimálne pol storočia: „Predstavili embryo elektronického počítača, od ktorého čakajú, že bude vedieť chodiť, hovoriť, vidieť, písať a samo sa reprodukovať,“ písali New York Times z 8. júla 1958.

V roku 2016 sa robot, ktorý vyhadzuje človeka z práce, dostal na titulku nemeckého časopisu Spiegel. No obrázok s identickým posolstvom tam bol aj v rokoch 1964 a 1978. Podľa Keynesovej predpovede by nás momentálne mal trápiť zásadný problém: čo s toľkým voľným časom? Lenže my ho máme menej než paviány.

Žijeme scenár, v ktorom nám roboti dávajú superschopnosti a bohatstvo. Berú neľudskú prácu mladistvému baníkovi a deťom, ktoré ešte začiatkom 20. storočia v USA zbierali bavlnu. Teraz môžu chodiť do školy. Tej ľudskej práce, ktorá čaká na spravenie, je však stále nekonečno. Trhová ekonomika je totiž ako hydra – technologický pokrok jej odtne tri pracovné miesta, no na ich mieste vyrastie deväť nových. Nie, nehovorím len o programovaní. Keď nemá kto učiť deti, starať sa o chorých či pomáhať starým, mám ja nariekať nad stratou práce viazačky automobilových káblov?

Ale pozor. Kým trvalá technologická nezamestnanosť je v rozpore s tým, čo viem o ekonomike a čo vidím okolo seba, dočasná technologická nezamestnanosť je tutovka. Na ňu však treba iný liek, než je úplatok pre armádu nezamestnaných v podobe štedrého univerzálneho príjmu. Slovenská ekonomika je aj vinou hlúpej politiky štátu, keď sa ľudia v chudobnejších regiónoch skladali na investičné stimuly automobilkám v bohatých regiónoch, koncentrovaná okolo jedného sektora. Aby evolúcia do ďalšieho levelu bolela čo najmenej, treba pracovať na flexibilite. Sloboda v podnikaní a cenotvorbe zrýchli presun ľudí tam, kde ich treba viac. Vyrábanie rigidných cien práce v podobe minimálnej mzdy a štedrej podpory v nezamestnanosti spôsobí presný opak. Už včera sme mali zlepšiť podnikateľské prostredie a vymožiteľnosť práva, aby investovanie na Slovensku nebolo adrenalínovým športom, za ktorý si zahraniční odvážlivci pýtajú vysoké výnosy.

A ešte jedno poučenie – namiesto presúvania ďalších právomocí do ďalekého centra, kde si lobisti veľkých korporácií môžu nakúpiť svoj regulačný mix na jednom mieste, treba viaceré kompetencie vrátiť čo najbližšie k ľuďom. Lebo okrem toho, že oni o svojich problémoch vedia, vďaka lepšej spätnej väzbe sa budú aj rýchlejšie učiť.

Týždeň
06. 05. 2019

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards