Koľko stojí ľudský život?

Pripravili sme pre vás novú publikáciu zo série INESS na tému. Obsahuje prierezový pohľad na to, ako ekonómia ráta hodnotu ľudského života a ako sa tieto výpočty aplikujú na ekonomické náklady pandémie COVID19 v niektorých štátoch. Nasledujúce riadky obsahujú stručný prehľad zistení, kompletnú publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF na stránke iness.sk.

Koľko stojí ľudský život?

Žijeme vo svete obmedzených zdrojov, kde použitie zdroja na účel A znamená, že ho zároveň nemôžeme použiť na účel B.  Každý postavený kilometer diaľnice znamená menej inovatívnych liekov a viac plesní v nemocniciach. Na základe akého kľúča teda rozdeľovať verejné zdroje? Dá sa o tom vôbec „odborne“ rozhodnúť? Potrebujeme každému verejnému statku či službe priradiť cenu a porovnávať alternatívy podľa priorít. A preto je nutným a priamočiarym nástrojom priradiť roku zdravého života cenovku a na základe nej sa rozhodovať. Pomerne dobre to funguje napríklad pri liekoch. Pri rozsiahlych spoločenských javoch už menej. Koľko rokov zdravého života vygeneruje zavretie kvetinárstiev počas pandémie COVID19? A aké to bude mať náklady? Nemusíte byť ekonóm, aby ste chápali praktické problémy spojené s kalkuláciou takejto úlohy.

Neexistencia pevných pravidiel o hodnote života neznamená, že k takémuto rozhodovaniu neprichádza. Euro, ktoré je minuté na diaľnice, súdy, alebo škôlky, je euro, ktoré mohlo zaplatiť lepšie lieky, alebo ventilačné prístroje. Nie je to však len o peniazoch. Komplikácie vyvolané fajčením ročne zabijú 8 000 Slovákov, alkoholizmus 1 200-1 400 ľudí, autonehody každý rok usmrtia 200-300 ľudí a zmrzačia zhruba tisícku. Napriek tomu cigarety, alkohol ani autá zakázané neboli. Zároveň však platí, že veľké potenciálne hrozby pandémie vyvolávajú obrovské výdavky na jej predchádzanie. V súčasnosti odhadovaný náklad 1,5 miliardy eur mesačne (ktorý ešte zďaleka nemusí byť konečný) nie je len účtovnou položkou. Je to suma, ktorá má potenciál v priebehu niekoľkých mesiacov Slovensko ekonomicky zmrzačiť– a za zhoršenie ekonomiky sa platí životmi.

Preto má pri pandémii COVID19 hľadanie „hodnoty za peniaze“ väčší zmysel, ako kdekoľvek inde. V úvodnej fáze, kedy hrozí nekontrolovaná vlna nákazy s desiatkami tisíc infikovaných a tisíckami mŕtvych, je neistota ohromná a možnosti posudzovať nákladovosť krokov minimálne. S postupným stabilizovaním situácie sa však možnosti rozširujú. Katastrofe sa zabránilo, no dosiahnutie hodnoty nula nakazených je extrémne drahé.

Svetové a domáce výpočty

V tomto momente nenájdeme veľké množstvo dôsledných pokusov o vyčíslenie nákladnosti intervencie voči COVID19. Dôvody sú spomínané vyššie – príliš málo informácií o stratených rokoch života, ako aj finančných nákladoch. Prvé lastovičky však už prileteli.

Populárny blog zaoberajúci sa ekonómiou zdravia spravil orientačný prepočet pre USA. Náklad na jeden zachránený rok kvalitného života im vyšiel vo veľmi širokom pásme 75 000 – 2 400 000 dolárov. Na ukazovateľ zachránených rokov v zdraví (QALY) sa zamerala aj dánska štúdia inštitútu CEPOS. Spravili dve verzie výpočtu s rôznymi úmrtiami a rôznymi nákladmi ich predchádzania. Na základe toho odhadli, že Dáni platia 350 000 – 1,4 milióna eur za každý zachránený rok kvalitného života.

Dánska štúdia kalkuluje len náklady, ktoré vznikajú úmrtiami. Náklady však vznikajú aj nakazeným, ktorí prežili (pobyt v nemocnici, možné poškodenie orgánov po prekonaní infekcie). Počítajú s nákladmi mortality, ale nie morbidity (chorobnosti).

Preto sa pozrieme aj na slovenský nákladový model. Bol spracovaný pre potreby Úradu verejného zdravotníctva na GDPR posúdenie oprávnenosti zásahov do ľudských práv a autori zo spoločnosti Lewik nám ho poskytli k nahliadnutiu. Tento model ukazuje, aká je ekonomická hodnota zdravia, ktoré epidémia v súčasnom stave zničí. Pri aplikovaní verzie prvého modelu IZP z 18.3. (môžeme ho označiť za „bezzásahový“, vo výpočte ale model nakŕmili optimistickejšou z troch verzií IZP, ktorá predpokladala cca 0,5 milióna nakazených) autori prišli k hodnote 2,7 miliardy eur. Taká by bola hodnota strateného zdravia, ak by mala nákaza relatívne voľný priebeh a nakazilo sa zhruba pol milióna ľudí. Pri aplikácii modelu IZP z 31.3. , teda modelu so započítanými preventívnymi zásahmi, autori prišli k sume 1,08 miliardy eur. Opatreniami z druhej polovice marca sa teda podarilo „ušetriť“ zdravie v celkovej hodnote zhruba 1,6 miliardy eur.

Koľko nás ale táto úspora stála? Odhadovaný mesačný náklad opatrení na sanáciu ekonomiky z verejných financií je 1,5 miliardy eur. Ďalšie zvyšovanie reštrikcií (napríklad „blackout“) by už nedokázalo ochrániť vyššiu sumu, ako je zostávajúcich 1,08 miliardy eur.

To sú len okamžité náklady verejných financií (vrátane bankových záruk). Autori z Lewik sami upozorňujú, že v nákladoch nie sú započítané ďalšie náklady, ako napríklad efekt odloženej zdravotnej starostlivosti (odklad operácií, odklad vyšetrení CT, sono, zhoršenie ambulantnej starostlivosti – analytici z Lewik odhadujú 8 500 oneskorených onkologických diagnóz- zhoršenie starostlivosti o psychiatrických pacientov) a mnohé ďalšie. My dodávame, že množstvo nákladov bude aj v súkromnom sektore, pretože verejné financie nebudú ani zďaleka sanovať všetky straty.

Na číslach nevisieť, ale radiť sa s nimi

Úlohou tohto textu nebolo presvedčiť čitateľa, či politikov, že rozhodovanie v prípade COVID19 pandémie sa má striktne riadiť matematickými výpočtami hodnoty zdravia. To nie je možné a ani žiaduce. Týmto textom sme však chceli ukázať, že boj proti pandémii zďaleka nie je bez nákladov a v istom momente sa dostaneme do situácie, keď škody (vrátane škody na zdraví) z ďalších opatrení budú prevyšovať zachránené životy a zdravie. Vzhľadom k rozsahu pandémie môžu škody z bezhlavého prístupu k zastaveniu pandémie viesť k úplnému ekonomickému aj spoločenskému rozvratu krajiny.

Ak Slovensko bude postupovať na základe transparentného plánu, sledovať kvalitné ukazovatele, budeme schopní COVID19 aj pred výrobou vakcíny, či lieku zaradiť medzi nepríjemné a nebezpečné, ale manažovateľné hrozby, podobne ako tam máme zaradené autonehody, rakovinu, či cievne príhody.

blog Trend, 17.4.2020

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards