Ak by som bol minister školstva

V programovom vyhlásení vlády za školstvo sa nachádza množstvo dobrých opatrení a ešte viac dobre mienených cieľov. Medzi tie prvé patrí optimalizácia siete škôl, otvorenie trhu s učebnicami, zjednotenie a zrovnoprávnenie financovania, zoštíhlenie úradov, či zjednodušenie zakladania materských škôl.

Ak by som bol minister školstva

Z dlhodobého hľadiska však budú dôležitejšie tie druhé, dobre mienené ciele. Minister plánuje „aktualizovať, zatraktívniť a skvalitniť“ vzdelávanie na základných a stredných školách, „vyhodnocovať efektívnosť vynaložených prostriedkov“ a podporiť „otvorené formy moderného manažmentu škôl“. Otázka za milión je, ako toto všetko dosiahnuť.

Po rokoch sledovania školstva na Slovensku som skeptický k dvom postupom. Neviem si dobre predstaviť, že sa ministrovi podarí nájsť odhodlanie a silu na veľkú reformu školstva, ktorá by priniesla výraznejšie zemetrasenie pred katedrami. Nikomu sa do niečoho takého už nechce. Učiteľom, riaditeľom, zriaďovateľom a tým pádom ani ministrovi. Ohlásiť najväčšiu reformu školstva je najrýchlejšia cesta, ako sa dostať na obrázky satirickej stránky Zomri.

Avšak rovnako nikam nevedie ani druhý postup. Zamerať sa na detaily a vylepšovať drobné parametre. Tu pridať hodinu dejepisu, tam ubrať hodinu hudobnej výchovy. Vyvolať verejnú diskusiu o tom akým písmom majú písať deti, alebo či sa ma vrátiť povinná branná výchova. Takéto zmeny prinesú mediálne pokrytie, ale vlak menom školstvo to ani minimálne nevychýli z jeho trajektórie. 

Našťastie existuje aj tretia alternatíva. Je ňou umožnenie vzniku paralelného systému autonómnych škôl. Tie budú môcť učiť po svojom bez byrokracie štátnych vzdelávacích programov a šikany štátnej školskej inšpekcie. Šikovní a iniciatívni učitelia a riaditelia sa budú môcť realizovať. Pričom ostatní budú môcť pokračovať vo vyjazdených koľajach.

Niekto môže odvrknúť, že my potrebujeme zlepšiť aj zvyšnú časť školstva. A ja súhlasne odkývnem. Poďme zlepšovať a tlačiť na kvalitu celého školstva, ale prečo pri tom súbežne neotvoriť možnosť tým, ktorí chcú zaradiť druhú alebo až piatu rýchlosť? A buďme k sebe úprimní. Ak chcete robiť zmeny vo veľkom kolose, akým je školstvo, musíte nájsť zmeny, s ktorými bude súhlasiť veľké množstvo aktérov. A zmena, s ktorou súhlasí väčšina je spravidla žiadna zmena.

Autonómne školy nie sú žiadnym šialeným experimentom. Vo svete funguje množstvo príkladov. Majú ich v Austrálii, Kanade, Anglicku aj v USA. Práve z posledného menovaného štátu prichádza najviac výskumu. V priemere dosahujú o niečo lepšie alebo minimálne rovnaké výsledky v testovaniach ako klasické školy, zároveň však na tieto výsledky potrebujú nižšie výdavky. Navyše uspokoja nielen sledovačov PISA skóre, ale aj tých, ktorí v škole vidia viac ako len výsledky testov. Sú s nimi výrazne spokojní žiaci aj ich rodičia. A to predovšetkým tí, ktorí žijú v mestských getách a v znevýhodnenom prostredí.

Ak by som bol minister školstva, neváhal by som ani sekundu a siahol po autonómnych školách. Vytvoria relatívne málo odporu medzi rozšírenými záujmovými skupinami v školstve, môžu niečo naozaj dlhodobo výrazne zmeniť, môžu dať šancu šikovným a aktívnym ľudom sa realizovať, sú odskúšané zo zahraničia a na koniec by som potešil aj svoje ego – niečo by po mne v školstve ostalo – na rozdiel od mojich mnohých predchodcov. 

Komentár bol uverejnený v Denníku N

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards