Prioritou musia byť stredné školy

Toto má byť typ školstva, kde sa nepreberajú už len všeobecné vedomosti ako na základnej škole, ale praktické zručnosti využiteľné v zamestnaní.

Prioritou musia byť stredné školy

Na Slovensku sa v poslednom čase veľa rozpráva a píše o dôležitosti školstva. Školstvo však pozostáva z mnohých stupňov a vo svete, kde sú zdroje a pozornosť ľudí vzácne, nemôže byť všetko rovnako dôležité. Musíme si stanoviť priority. Čo by mala byť priorita v slovenskom školstve? Poďme na to vylučovacou metódou.

Základné školstvo. Aj napriek pravidelným alarmujúcim správam o tom, ako naši žiaci dosahujú zlé výsledky v testovaniach PISA, poskytuje slovenské základne školstvo plus mínus obstojné základy. Tými základmi je naučiť ľudí čítať, písať, počítať.

V poslednom porovnávaní gramotnosti dospelých ľudí v testovaní PIAAC z roku 2013, dopadlo Slovensko nad pomery. V Európskej únii má v priemere 16,4 percenta ľudí problém rozumieť písanému textu. Na Slovensku to bolo 11,7 percenta. Ak by sme aj predpokladali, že školstvo sa u nás zhoršuje, tak určite nemôžeme hovoriť o tragédii.

Môžete namietnuť, že základné školy majú potenciál naučiť omnoho viac než čítať, písať, počítať. Áno, mať zaujímavejší dejepis, praktickú fyziku alebo lepšiu prírodovedu by bolo dobré, ale revolúciu v živote ľudí to neprinesie. Niekto iný môže namietnuť, že nejde o vedomosti. Že kvalitná základná škola dokáže v deťoch vypestovať kritické myslenie a prebudiť kreativitu.

K tomu prvému som skeptický, deti nie sú plastelína. Mnohé štúdie, ktoré sa pokúsili u detí zvýšiť kritické myslenie, zlyhali. Pri tom druhom som ochotný pripustiť priestor na zlepšenie, ale vyžadovalo by si to zmeniť úplne celý prístup k vzdelávaniu a prejsť na nejaký nový model, čo sa nepodarilo ešte v žiadnej krajine na svete.

Týmito odsekmi nechcem tvrdiť, že na základnom školstve nezáleží. Tvrdím iba, že hraničné zlepšenie by prinieslo relatívne malé benefity a zároveň by vyžadovalo veľké zmeny, ktoré sa nepodarili ani inde vo svete. A tiež musím zdôrazniť, že tu hovorím o priemernej škole s priemernými žiakmi. Pri chudobných deťoch zo zlého socioekonomického prostredia existuje veľký priestor na zlepšenie a pomoc. Ale to sa týka špecifických regiónov a len časti detí.

Vysoké školy. Tento stupeň školstva treba rozdeliť na minimálne dve skupiny. Na jednej strane sú to technické odbory a univerzity, ktoré vzdelávajú chemikov, strojárov, IT-čkárov alebo lekárov do ich špecifických povolaní. Tento typ vysokoškolského vzdelávania do značnej časti zvyšuje ľudský kapitál študentov a vychádzajú z neho pomerne kvalitní absolventi, ktorí nemajú problém s uplatnením na trhu práce. Naopak, jediný problém je, že ich je nedostatok.

Potom je tu však druhá skupina, ktorá tvorí výraznú väčšinu univerzít, fakúlt a aj samotných študentov. To sú odbory, kde už nehrá takú rolu zvyšovanie ľudského kapitálu, ale hodnotu prináša skôr titul na konci štúdia. Tento titul slúži ako pečiatka na čele absolventov, ktorá dokazuje, že študenti boli schopní a ochotní absolvovať prekážkovú dráhu vo forme skúšok a uspeli. A preto na rozdiel od tých, ktorí školu nedokončili alebo sa o to ani nepokúsili, majú s väčšou pravdepodobnosťou lepšie schopnosti.

Tento typ spoločenských, humanitných, sociálnych odborov tak plní funkciu predovšetkým oddeľovania zrna od pliev. No a tu naše vysoké školstvo exceluje a v súlade s plánmi EÚ získava pečiatky na hlavu 40 percent mladých ľudí. Presnejšie povedané, plníme plán na 120 percent, keďže u nás trávi vysokoškolák o rok dlhšie na univerzite, ako je priemer ostatných krajín. Máme veľa päťročných inžinierov a magistrov.

Takže nám ostáva stredné školstvo. Toto má byť typ školstva, kde sa nepreberajú už len všeobecné vedomosti ako na základnej škole, ale praktické zručnosti využiteľné v zamestnaní. A tých zamestnaní je veru dosť. Až pre dve tretiny voľných pracovných miest stačí dokončená stredná škola. Zamestnávatelia hľadajú hlavne kvalifikovaných remeselníkov či ľudí na obsluhu rôznych strojov.

Ak teda máme dnes na trhu práce nejaký problém so vzdelávaním, tak pri stredných školách. A preto by sme im mali dať prioritu a zamerať sa na ich zlepšenie. Teda minimálne aspoň na tých 70 percent škôl, ktoré nie sú gymnáziami, ale strednými odbornými školami.

Kde začať? Napríklad pri financovaní. Nejde ani tak o objem peňazí, ako skôr o jeho prerozdelenie. Rôzne odbory dostávajú rôzne sumy na žiaka - podľa toho, v akej sú kategórii. Čím vyššia kategória, tým viac peňazí. Týchto kategórii je 15, a nie vždy odzrkadľujú finančnú nákladnosť výučby. Napríklad mechanik elektrotechnik a mechatronik sú v 6. a 8. kategórii, pričom čašník, servírka a kozmetik sú v 11. kategórii.

Ďalším problémom je sieť stredných škôl. Počty žiakov klesajú výraznejšie než počty škôl. To spôsobuje, že školám klesajú celkové príjmy, nemajú peniaze na investovanie do výučby a sú rady, keď dokážu zaplatiť pedagógov. Obľúbenou technikou ako riešiť tento problém, je spájať rôzne odbory v jednej triede. Napríklad autoopravárov, kuchárov a kaderníkov.

Riešiť treba aj kvalitu. Najlepšie stredné školy sú tie, ktoré najviac spolupracujú s praxou. O toto sa pokúša projekt duálneho vzdelávania. Ale počty prihlásených žiakov, škôl a zamestnávateľov nenapĺňajú očakávania a hlavne naše možnosti a potreby. Dôvodov je viacero, ale dnes je okolo tejto témy ticho. A pritom je čo zlepšovať.

Napríklad postavenie zamestnávateľov, ktoré im neumožňuje aktívne sa zúčastniť na záverečnom hodnotení žiakov, lebo ich zamestnanci nemajú pedagogické minimum. Alebo sú nútení svoju výučbu prispôsobovať kazajke štátnych vzdelávacích programov, kde je do podrobnosti popísané, čo, kedy a koľko sa má praxovať.

Stredné školstvo má jednoducho všetky predpoklady na to, aby sa stalo prioritou. Je dôležité z pohľadu trhu práce, z pohľadu budúcnosti veľkej časti mladých ľudí a je tam množstvo vecí, ktoré je možné spraviť okamžite a zároveň odstránia akútne nedostatky a prinesú relatívne rýchle výsledky.

Celý článok bol uverejnený v Denníku N

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards