Učenie sa robením – dualisti prekvapili

Zdôrazňovať dôležitosť vzdelávania znamená vykopávať otvorené dvere. Všetci o tom vedia. Nie všetci však vedia oceniť, akú dôležitú súčasť vzdelania hrá praktické vzdelávanie. Učenie sa robením. Vzdelávanie v dnešnom školstve spravidla pozostáva z desiatok presedených hodín do týždňa, počas ktorých žiaci vstrebávajú teoretické vedomosti. Najsmutnejšie je, že toto platí aj pre veľkú časť stredného odborného školstva.

Učenie sa robením – dualisti prekvapili

Pred piatimi rokmi však začala malá revolúcia. Stredoškolákom bolo umožnené sa zapísať na tzv. duálne vzdelávanie. To je vzdelávanie, kde žiaci značnú časť času trávia v praxi u reálneho zamestnávateľa, namiesto sedenia v škole. Učia sa robením.

Donedávna sme mohli túto anomáliu v sedavom školstve ospevovať len v teoretickej rovine. Vďaka portálu uplatnenie.sk však už máme aj prvé dáta. Prví absolventi prešli bránami škôl a majú za sebou dva roky na trhu práce. A tak sa môžeme pozrieť, ako dopadli.

Jazykom školstva: na výbornú. Po absolvovaní strednej odbornej školy v roku 2018 skončilo 31% absolventov bez práce. Pri dualistoch, to bolo približne 9 %. Zaujímavé je, že rozdiel medzi úspešnosťou pretrval aj dva roky po skončení školy. Miera nezamestnanosti klasických absolventov klesla na úroveň 7,9 %, ale u dualistov až na 1,3 %.

Dualistom sa nedarilo len v práci ale aj v pláci. Po dvoch rokoch na trhu práce zarábajú približne o 17 % viac, ako ich bývalí spolužiaci, ktorí ostali počas štúdia sedieť v laviciach. Rovnako dualisti aj častejšie pracujú v odbore a majú vyššiu mieru zamestnanosti.

Samozrejme je možné, že tento výsledný pozitívny efekt je do určitej miery ovplyvnený aj kvalitou samotných študentov. Teda, že do duálneho vzdelávania sa prihlásili trocha iní študenti, ako ostali v tradičnom vzdelávaní. Tento efekt bude hrať nejakú rolu, ale pravdepodobne len pomerne malú. Indície o tom podáva kontrola Štátnej školskej inšpekcie na školách, kde funguje duálne vzdelávanie. Inšpektori sa zúčastnili záverečných skúšok a porovnávali výsledky a výkony dualistov a klasických študentov. Ich záverom bolo, že neexistujú výrazne rozdiely v teoretických ani praktických vedomostiach. To naznačuje, že obe skupiny pozostávali plus mínus z podobných študentov. 

Kde však inšpektori nevideli rozdiel, tam zamestnávatelia a trh práce mal opačný názor. A tento názor potvrdzujú aj mnohé zahraničné štúdie, ktoré odhaľujú pozitívny vplyv praktického vyučovania na následnú kariéru absolventov na trhu práce. Najlepšími štúdiami sú samozrejme príklady Nemecka a Švajčiarska, kde veľká časť študentov praxuje u zamestnávateľov a majú minimálnu mieru nezamestnanosti mladých.

A čo náklady na duálne vzdelávanie? Prvé roky sa stredným školám krátil normatívny príspevok na žiaka na polovicu. Takže z tohto pohľadu verejné financie ešte šetrili. Ani podpora zamestnávateľov nevyžadovala dodatočný transfer zo štátneho rozpočtu, pretože tá bola financovaná vo forme zníženia daňového základu. K nákladom je ale potrebné pripočítať príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania, ktorý je 300 až 1 000 eur na žiaka.

Celý tento úspech duálneho vzdelávania na Slovensku má jeden háčik. V ročníku 2015/2016 sa doň zapojilo 450 žiakov. Toto extrémne nízke číslo vzrástlo v posledných rokoch na spolu asi 8 000 žiakov. Ani to však nie je dôvod na oslavu. Na odborných školách študuje približne 140-tisíc žiakov. Na duáli je tak 6 %.

Čo s tým? Riešenie je tradičné. A to preto, lebo prekážky sú tradičné. Ako všetko vo verejnej správe aj duál vznikol obvešaný rozsiahlou byrokraciu a ťažkou reguláciou. To, samozrejme, odradilo mnohých aktérov. Napríklad na webovej stránke duálu je 26 dokumentov, ktorými sa musia prelúskať potenciálni zamestnávatelia. A tí, ktorí tak spravili, mali aj tak následne zviazané ruky. Napríklad je stanovené, že žiaci môžu tráviť len 40 % času u zamestnávateľa a tento čas navyše musí podliehať štátnym osnovám, ktoré regulujú všetky možné aspekty vzdelávania. Len pre porovnanie, v Nemecku to je 80 % a v Anglicku dokonca 90 % času.

Tradičným riešením je teda byrokraciu osekať a minimalizovať všetky možné aj nemožné prekážky pre školy, žiakov aj zamestnávateľov. Aby sa mohli v maximálnej miere zapojiť do systému duálneho vzdelávania.

Pôvodne vyšlo v Denníku N. 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards