Ako učiť nie len kocky v kocke

Je rozdiel medzi „drill and kill“, čo sa deje na školách, a „drill and skill“, čo si vyžaduje presne nastavené úlohy a aktivity.

Ako učiť nie len kocky v kocke

Po 5 rokoch štúdia na pedagogickej fakulte sa začínajúca učiteľka stretla s nečakaným problémom. „Mám odučené 3 dni a už viem, čo mi na pedagogickej fakulte chýbalo. Samé teoretické reči a filozofické východiská o tom, ako máme byť skvelí a uvedomelí učitelia. Pekné reči, ktoré sú vám naprd, keď dieťa povie: "Ja to čítať nebudem, nechcem." Aké páky ako učiteľ mám...?“ Spýtala sa na sociálnej sieti.

Učenie je ľahké povolanie, keď ho chcete robiť zle, ale veľmi náročné, keď dobre. Vyžaduje skĺbiť dve veci: motivovať žiakov a mať správnu techniku vzdelávania. Dnes sa k týmto veciam okrem klasických, pedagogických, už vyjadrujú mnohé ďalšie profesie. Od neurovied až po evolučných psychológov. Problémom dnešného školstva je často fakt, že ignoruje ich závery. Učitelia väčšinou učia tak, ako ich učili ich učitelia, ktorých zas učili ich učitelia a tak ďalej.

A ako teda správne učiť? Výborný zhrňujúci zdroj informácií je bezplatný online kurz na Coursera s názvom Uncommon sense teaching alebo rovnomenná kniha. V nich sa dozviete, aké techniky fungujú najlepšie a čo je slepá ulička vo vzdelávaní.

Celé kúzlo učenia je v zásade o snahe preniesť vedomosti z krátkodobej, pracovnej pamäti – teraz si niečo prečítam alebo počujem - a uložiť ich do dlhodobej pamäti – o pár mesiacov dokážem sám toto „niečo“ použiť. Ide o výrazne ťažšiu úlohu, než sa môže na prvý pohľad zdať. Väčšina ľudí väčšinou zabudne väčšinu toho, čo sa naučila. Aby to nezabudli, musí sa im podariť vyorať hlboké brázdy ich neurónových prepojení, posilniť synapsie.

Ako na to? Skúste si tipnúť, ktorá technika učenia je v tomto výrazne efektívnejšia než všetky ostatné: opakované prečítanie; zvýrazňovanie a podčiarkovanie; spomínanie a opakovanie; alebo vytváranie konceptuálnych máp. Odpoveď si prečítate v nasledujúcom odstavci, ale lepšie si ju zapamätáte, ak sa najskôr skutočne zamyslíte nad možnosťami a vyberiete si svoju odpoveď.

Správna odpoveď je spomínanie a opakovanie. Ide o tzv. retrieval practice techniku. Jednoducho sa snažíte spomenúť si a aktívne reprodukovať to, čo ste sa naučili. Opakovanie je matka múdrosti. Poviete si, že to nie je žiadny veľký objav. Väčšina učiteľov však nemá tento objav do svojich hodín zakomponovaný. Jeho aplikácia vyžaduje napríklad to, aby čas, kedy učiteľ hovorí a žiaci pasívne počúvajú, neprekročil jednu tretinu vyučovacej hodiny. Zvyšok hodiny by mal byť zameraný na aktívne precvičovanie. Učenie sa totižto neodohráva pri pasívnom nalievaní informácií do hláv žiakov, ale pri ich aktívnom vylievaní von. Tento poznatok zapadá do jednej z mála veci, ktorú si pamätám z môjho vysokoškolského štúdia. Na jednej hodine nám raz docent povedal, že to, koľko si z hodiny odnesieme, je dané tým, koľko do hodiny prispejeme. Bez aktivity nie je možný presun z krátkodobej do dlhodobej pamäti.

Aj opakovanie učiva sa dá robiť horšie a lepšie. Je rozdiel medzi „drill and kill“, čo sa deje na školách a „drill and skill“, čo vyžaduje presne nastavené úlohy a aktivity. Napríklad učiteľmi obľúbené postupné vyvolávanie žiakov po laviciach, aby nahlas odpovedali na nejakú úlohu, nie je optimálne využitý čas. Vytvára to plazivý pocit úzkosti, ktorý narastá s tým, ako sa približuje moment vyvolania, a následne po absolvovaní úlohy má žiak nulovú motiváciu pokračovať v precvičovaní. Medzi správne techniky tiež určite nepatrí ani zahltenie žiakov hŕbou domácich úloh, kde sú opakujúce sa príklady.

Podľa vyššie uvedeného kurzu a knihy má dobre nastavená hodina z pohľadu učiteľa v zásade 3 časti. „Ja“ spravím, „my“ spravíme, „ty“ spravíš. Najskôr učiteľ v krátkosti predstaví problematiku, následne si ju precvičia všetci spolu a na koniec je ponechaná aktivita na jednotlivých žiakov, ktorí okamžite dostávajú spätnú väzbu.

Neurovedci taktiež zdôrazňujú dôležitosť páuz a prestávok vo vzdelávaní. Ich úloha je tzv. „konsolidácia vedomostí“. Po 10 - 20 minútach aktívneho, intenzívneho učenia, potrebuje mozog krátku pauzu (stačia aj 1 - 2 min.) na to, aby si utriasol vedomosti. Je to ako pri cvičení, kedy po intenzívnom behu alebo ťažkej sérii s činkami potrebujú svaly oddych. Podobne funguje aj spánok, čo je ultimátna „pauza“ medzi dňami a slúži na efektívnejšie usporiadanie neurónových prepojení. Ráno je skutočne múdrejšie večera.

Ďalší problém, ktorý majú často (nielen) žiaci  je prokrastinácia. Podľa experimentov je najlepšia technika proti tomuto nešváru tzv. Pomodoro technika. Pomodoro sú také tie kuchynské stopky v tvare paradajky, ktoré umožňujú nastaviť budík na rôzne časy. Technika pomodoro radí nastaviť budík na 25 minút intenzívneho učenia a následne 5 minút prestávky a takto pokračovať dookola 3 - 4 kolá, po ktorých je vhodné dať si dlhšiu prestávku.

Všetky tieto techniky, tipy a triky vzdelávania majú za cieľ pomôcť získať základnú gramotnosť aj deťom, ktoré nemajú akademické predispozície a nevidia svoju budúcnosť v nejakom širokom a hlbokom vzdelávaní. Toto sú práve deti, na ktorých dnešné školstvo zlyháva najviac a nenaučí ich poriadne ani základné gramotnosti – čítať, písať, počítať.

Pritom tieto zručnosti sú ako bicyklovanie. Niekomu to ide ľahšie, niekomu ťažšie, ale na konci dňa to môže zvládnuť každý a hodí sa mu to na celý život. Namiesto toho, aby dnešné školstvo naučilo deti poriadne bicyklovať, snaží sa ich neúspešne naučiť aj akrobatické lyžovanie, vodné pólo, bobovanie, pretláčanie rukou a curling. Inými slovami, množstvo predmetov a vedomostí, ktoré väčšina detí  hneď zabudne.

Oveľa vyššiu hodnotu za čas strávený v škole by deti mali, keby učitelia dokázali aplikovať najnovšie poznatky v oblasti vzdelávania základných gramotností. A naučili by ich čítať, písať a počítať rýchlejšie a lepšie. Plus by ich mohli naučiť aj ako sa naučiť učiť. Teda meta vedomosti popísané napríklad v spomínanej knihe Uncommon sense teaching. A následne by systém školstva umožňoval využiť vnútornú motiváciu a jedinečnosť každého dieťaťa, aby zistilo, kam ho jeho záujmy a predispozície zavedú. Vyriešilo by to množstvo problémov, ktorým čelia začínajúci učitelia. Napríklad takému, akému čelila učiteľka z úvodného citátu.

Denník N, 15.10.2021

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards