Market Finesse 9/2021

Podarilo sa nám nájsť super šikovných mladých ekonómov! V druhej polovici septembra sa uskutočnilo medzinárodné finále Ekonomickej olympiády, v ktorom svoje ekonomické svaly naplo 35 finalistov spomedzi viac ako 30-tisíc stredoškolákov, ktorí sa tento rok do súťaže zapojili. Najbystrejšie hlavy z Česka, Maďarska, Poľska, Grécka, Bosny a Hercegoviny, Číny a Slovenska si 3 dni pomerovali svoje vedomosti s fantastickým výsledkom pre Slovensko: naši študenti obsadili prvé dve miesta!

Víťazom sa stal Daniel Baňár z Gymnázia v Nových Zámkoch, ktorý tento rok zvíťazil aj v celoslovenskom finále Ekonomickej olympiády. Striebornú priečku obsadila Júlia Tyukosová rovnako z Gymnázia v Nových Zámkoch. Postrehli ste správne, prví dvaja sú z rovnakej školy. Náhoda? Nemyslím! Je to do veľkej miery výsledok úsilia p. učiteľky Miriam Krásnej, ktorá na tejto škole vedie krúžok ekonómie. Pocity, ktoré musela p. učiteľka Krásna prežívať, keď sa dozvedela výsledky svojich žiakov, určite neboli vzdialené od jej pekného priezviska. Výnimočných učiteľov treba pochváliť. Nielen za výsledky, ale aj za prístup. Týmto gratulujem nielen Danielovi Baňárovi a Júlii Tyukosovej, ale predovšetkým p. učiteľke Krásnej, ktorej sa podarilo vo svojich študentoch zapáliť mimoriadne mocný oheň túžby po poznaní.

Keď sme pred pár rokmi Ekonomickú olympiádu priniesli na Slovensko, mali sme na to viacero dôvodov. Jeden z nich bolo vyhľadávanie talentov a pomáhanie im v ich ďalšom rozvoji. Druhým, snáď ešte dôležitejším, bola popularizácia ekonómie na stredných školách. Prečo je to dôležité? Pretože bez poznania príčinných súvislostí a kritického uvažovania sa môžeme na vyspelú občiansku spoločnosť len hrať. Sú nevyhnutnou podmienkou na rozpoznanie toho, čo z politických sľubov sú bludy, aké sú nezamýšľané dôsledky návrhov zákonov pripravovaných s aj dobrým úmyslom, a sú kľúčom ku kvalifikovanému rozhodovaniu sa pri voličskej urne.

Stále prebieha prihlasovanie do ďalšieho, už piateho ročníka Ekonomickej olympiády. Ak máte doma stredoškoláka alebo poznáte aktívnych učiteľov na stredných školách, prepošlite im, prosím, link www.ekonomickaolympiada.sk.

Na konci septembra sme zverejnili výsledky Byrokratického indexu. Presnejšie 29. septembra a tento dátum sme nevybrali náhodou. Je to deň narodenia slávneho ekonóma Ludwiga von Misesa, ktorý okrem mnohých ďalších kníh napísal aj knihu Byrokracia a ako jeden z prvých poukázal na motivácie úradníkov vedúce k neustálej expanzii byrokracie. Tento dátum sme už pred šiestimi rokmi vyhlásili aj za Medzinárodný deň byrokracie. Motívom na vytvorenie indexu bola kvantifikácia byrokratickej záťaže mikropodnikateľa. Byrokracia má totiž jednu záhadnú vlastnosť – je jej toľko a na toľkých rôznych frontoch a úrovniach, že každý vie, že jej je veľa, ale nikto ju pred nami ešte neuchopil do časovej záťaže, ktorú pre podnikateľa predstavuje. V roku 2021 dosiahla hodnota Byrokratického indexu 224 hodín. Znamená to, že malá firma podnikajúca vo výrobnej sfére musí v tomto roku venovať 224 hodín času na vyrovnanie sa so všetkými regulačnými náležitosťami, ktoré jej ukladá zákon. Je to o 7 hodín viac ako vlani. Tento nárast bol ale spôsobený najmä byrokratickými nákladmi pandémie (kontrola vstupu zamestnancov a ďalšie), ktoré si vyžiadali 18 hodín. V ostatných parametroch indexu prišlo k poklesu o 11 hodín. Výsledky indexu sme prezentovali na tlačovej konferencii, kde okrem zástupcu INESS vystúpili aj predseda Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík a generálny riaditeľ sekcie konkurencieschopnosti na Ministerstve hospodárstva SR Tomáš Kakula.

Ako sa o chvíľu presvedčíte, aj počas uplynulého mesiaca sme sa venovali širokému spektru tém a aktivít. Vydali sme 2 publikácie. Prvou je Zisk, konkurencia a nárok pacienta. Jej ambíciou je prispieť k posunutiu debaty z 15-ročného prešľapovania na mieste k skutočným otázkam (ne)efektívnosti súčasného trhu zdravotného poistenia. Základnými témami publikácie sú nenahraditeľnosť zisku v zdravotníctve, prečo je konkurencia v zdravotnom poistení dôležitá, potreba definície nároku poistenca, a čo robiť so štátnou poisťovňou.

Veľkou témou tohto čísla, podobne ako predchádzajúceho, je dekarbonizácia a rast cien elektriny, do ktorej sa premieta aj rast cien povoleniek. Tento rast mnoho firiem nedokáže absorbovať a niekoľko výrobných podnikov na Slovensku už uzavrelo prevádzku. Ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka – tak sa volá druhá aktuálna publikácia, v ktorej skúmame možnosti, ako môže vláda legitímne kompenzovať priemysel v súlade s pravidlami európskej legislatívy.

Prajem vám príjemné a inšpiratívne čítanie,

Richard Ďurana

Septembrový Market Finesse si v PDF môžete prečítať TU.