Ako sa stratili pravé kiahne

Pravé kiahne boli jednou z najdesivejších chorôb, ktoré ľudstvo poznalo.

Ako sa stratili pravé kiahne

Dva až tri krát infekčnejšie ako chrípka, za posledných 100 rokov svojej existencie zabili odhadom pol miliardy ľudí. Vírus kiahní dokáže mimo tela v bežných podmienkach prežiť týždne, vo vhodných podmienkach aj mesiace. Smrtnosť kiahní je 30% a aj v prípade prežitia stovky pľuzgierov, ktoré posejú telo, spôsobujú množstvo doživotných komplikácií, vrátane slepoty, či zjazvenia. Pravé kiahne však majú dnes jednu výhodu – neexistujú. V roku 1980 bola táto choroba oficiálne vyhlásená za vyhladenú, hoci ako vynikajúca biologická zbraň stále drieme v laboratóriách niektorých veľmocí.

Už v stredoveku sa ľudia snažili epidémiám kiahní predísť primitívnym očkovaním pomocou vkladania kusov tkaniva z infikovaných ľudí pod kožu či do nosa zdravých. Funkčná vakcína bola otestovaná v roku 1796 – vôbec prvá oficiálna vakcína v histórii. Napriek tomu, v 20. storočí sa vyskytovalo každoročne vo svete okolo pol milióna prípadov nákazy. Problém bol v nesúlade počtu pribúdajúcich detí a počtu vakcinátorov v rozvojovom svete. Jednoducho, deti sa rodili rýchlejšie, ako ich zdravotníci stihli zaočkovať.

V roku 1967 Svetová zdravotnícka organizácia proti kiahňam spustila Zosilnený vyhladzovací program. Jeho pointou bola podľa známeho epidemiológa doktora Brillianta „Skorá detekcia, skorá reakcia!“ V 70. rokoch chodilo 150 000 Brilliantových spolupracovníkov naprieč celou Indiou, ktorá vtedy bola hlavným svetovým ložiskom kiahní. Dom od domu ukazovali fotku chorého dieťaťa . Takto identifikovali jednotlivé lokálne ohniská a cielene ich eliminovali rýchlou vakcináciou.  

Grandiózny príklad niečoho, čo ekonómia poznám pod názvom „kolektívna akcia“. Zároveň pritom použili nástroj, ktorý na diaľku zaváňa trhom – finančné odmeny za nahlásenie nakazených. Posledným „voľne“ (mimo laboratórium) nakazeným človekom v histórii sa v roku 1975 stala trojročná Bangladéšanka Rahima. Prípad nezahlásil školený štátny zdravotník, ale jej 8-ročná kamoška Bilkisunnessa, ktorá za tento čin zinkasovala 250 bangladéšskych Taka.

Chcete vedieť viac? Tento text je ukážkou z našej novej knihy Dedičstvo koronakrízy. Podporte jej vznik na Startlabe. O jej obsahu a autoroch sme sa rozprávali vo vlogu/podcaste Na Vŕšku.

blog SME, 28.10.2021

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards