Hrozí Slovensku grécky scenár? Za akých okolností môže nastať? Odpovedá sedem ekonómov ​

Denník N uverejnil vyjadrenie analytika Radovana Ďuranu k hrozbe gréckeho scenáru pre Slovensko. 

Radovan Ďurana, INESS odpovedá na novinársku otázku:

"Grécko malo v roku 1989 taký istý pomer dlhu k HDP, ako Slovensko má teraz. Trvalo 5 rokov, kým sa dostalo na 100%. S takou úrovňou dlhu prežívalo dve dekády, kým dlh nevystrelil do nebies počas poslednej finančnej krízy. Otázkou je, ktoré obdobie považujeme za grécky scenár. Momentálne sa mi ako najpravdepodobnejšia zdá druhá fáza vývoja gréckeho dlhu. Dekády trvajúca neschopnosť stlačiť dlh do dostatočne nízkych čísel. Slovensko nezažilo vyrovnaný rozpočet a deficity nad 3% sa stali novým štandardom. Konsolidáciu verejných financií väčšina politikov nezažila, a ak o nej rozprávajú, majú na mysil hlavne zvyšovanie daní. To spomalí ekonomický rast, ktorý je najdôležitejším nástrojom znižovania dlhu (dlhy štáty nesplácajú).  Slovensko má teda dve dekády na to, aby sa dlh dostal dostatočne nízko, aby husákove deti na dôchodku nevystrelili dlh do "gréckych" výšin- a Slovensko nemusela pokútne zachraňovať ECB. Predpovedať vývoj na 20 rokov by bolo nezodpovedné. Pravdepodobnosť, že Slovenský dlh bude za 5 rokov stále v pásme 57-60% HDP ale považujem za vyššiu ako 75%. "

Celý článok zo dňa 7.3.2023 si môžete prečítať tu.