Lesk a bieda slovenských miezd v kontexte Európy

Téma miezd patrí na Slovensku medzi tie najvýbušnejšie. Bola predmetom legendárneho sľubu Dzurindu, priťahuje pozornosť a lajky na sociálnych sieťach a v piatok podvečer sa o nej diskutuje v každej dobrej krčme. Aký je teda stav slovenských miezd v medzinárodnom porovnaní, akým vývojom prešli, čo ho vysvetľuje a čo bude s našimi mzdami ďalej? Toto sú štyri otázky, ktoré sa v krátkosti pokúsim zodpovedať.

Lesk a bieda slovenských miezd v kontexte Európy

Stav je slovami klasika not great not terrible. Eurostat nedávno zverejnil štatistiku superhrubých priemerných príjmov za rok 2023, podľa ktorej je Slovensko v rámci krajín V4 na druhom zdieľanom mieste s Poľskom. Pred nami sú s pomerne vysokým náskokom Česi a za nami tesne Maďari. Zo štatistík je zrejmé, že nie sú pravdivé poplašné správy o tom, že Slováci majú najnižšie mzdy v EÚ. Tieto hoaxy vychádzajú zo štatistík upravených o paritu kúpnej sily. A tá skresľuje naše čísla kvôli rôznym metodologickým šlamastikám. Takže máme stále vyššie mzdy ako napríklad Rumunsko a Bulharsko. Na druhú stranu je pravda, že nás už dobehli a predbehli pobaltské krajiny. Predovšetkým Estónsko. 

Tým sa dostávame k vývoju slovenských miezd. OECD nedávno publikovalo štatistiku vývoja reálnych miezd v EÚ medzi rokmi 1990 a 2020. V tomto ukazovateli sme skončili na 4. mieste od hora. Naše mzdy vzrástli za 3 dekády o približne 130 % a to je rast upravený o infláciu. Z tohto pohľadu je Slovensko úspešný príbeh. Avšak tento príbeh ma minimálne tri dejstvá, každé s inou zápletkou a poučením. 

Prvá dekáda bola dekádou stagnácie a pomalého rastu. Ten naštartovali až reformy v 98. roku. Výsledkom bolo, že v druhej dekáde k nám tiekli zahraničné investície, rástla produktivita práce a to ťahalo mzdy smerom hore. Aj keď rast miezd bol o niečo pomalší ako rast produktivity. Prejavilo sa to tak, že v roku 2011 tvorili mzdy 36 % HDP, čo bol 3. najnižší podiel v EÚ. Toto sa zmenilo v poslednej dekáde, kedy politici prestali reformovať a sústrediť sa na rast koláča a zamerali sa výhradne na jeho krájanie. To spolu s výrazným poklesom nezamestnanosti spôsobilo, že náš podiel miezd na HDP sa dostal skoro na priemerné úrovne 43 %. Slovensko zaznamenalo 3. najrýchlejší nárast podielu v EÚ.

Toto je vývoj, ktorý by sa možno odborárom žiadalo oslavovať, ale v skutočnosti je to prejav tikajúceho problému. Tým sa dostávame k vysvetľujúcej časti článku. Bohaté krajiny, ktoré sa snažíme dobehnúť sa nestali bohaté z dôvodu, že trochu lepšie prerozdelili rovnaký koláč, ale preto, lebo sa dlhodobo sústredili jeho zväčšovanie. To je tajomstvo úspechu vysokých miezd. Ekonomický rast ťahaný vysokou produktivitou práce. A to je zároveň dôvod, prečo sme nedobehli západné mzdy. Máme stále nízku produktivitu.

To neznamená, že by slovenskí zamestnanci boli leniví alebo neschopní. Produktivitu práce okrem zručnosti a pracovitosti zamestnancov ovplyvňuje predovšetkým kapitálové vybavenie a inovatívnosť firiem. Tieto dva faktory im následne umožňujú tvoriť produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou. Inými slovami produkty a služby, ktoré je možné predať za vysokú cenu, čo otvára možnosť platiť vyššie mzdy. Neexistuje iná cesta k dosiahnutiu blahobytu. K blahobytu sa nedá dostať lepším prerozdelením koláča, len jeho zväčšením. 

Lenže politici na Slovensku sa poslednú viac ako dekádu sústredili výsostne len na prerozdeľovanie. Témou pravidelných tlačoviek neboli prorastové opatrenia ako zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, osekaná byrokracia a regulácie, či funkčné súdnictvo, školstvo a stavebné úrady. Témou bol rast minimálnej mzdy, zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez sviatky a sociálne balíčky. Takto sa ekonomický rast netvorí, ale brzdí.. 

V ekonómii sa zaužívalo slovné spojenie „pasca stredného príjmu“. Môžu vraj do nej spadnúť krajiny, ktoré sa pri dobiehaní tých bohatých zaseknú niekde za polovicou, keď nedokážu preorientovať svoje hospodárstvo na tú bájnu vysokú pridanú hodnotu. Ja mám skôr pocit, že do tejto pasce môžu spadnúť krajiny, ktoré pri dobiehaní začnú imitovať politiky, ktoré sú populárne v bohatých krajinách. Teda tie zamerané na prerozdeľovanie koláča. To je ale omyl, ktorý dobiehajúce krajiny zvedie z cesty, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie bohatstva na prvom mieste. Cesty ekonomického rastu cez zvyšovanie produktivity práce. Zväčšovanie koláča. 

15. 5. 2024, HNonline

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards