Klesajúce euro ekonomike nepomôže

Vďaka gréckym voľbám a tancom ECB okolo možného kvantitatívneho uvoľňovania je v eurozóne slušná dávka neistoty. Euro dosiahlo voči doláru najnižšiu hodnotu za viac ako dekádu. Z pamäte sa začínajú vynárať udalosti krátko po prelome tisícročí, keď dolár stál menej ako jedno euro.

V takýchto časoch sa pravidelne zvykne objavovať tvrdenie – slabšie euro pomôže európskej ekonomike! Logika je nasledovná: slabšia mena potiahne export a pribrzdí import. Vďaka klasickej formulke výpočtu HDP (domáca spotreba + investície + export - import) to pomôže k hospodárskemu rastu.

Ibaže by to nepomohlo. Oslabenie meny totiž neznamená nič iné, než to, že daná ekonomika v globálnom meradle schudobnie, pretože v globálnom meradle je relatívna hodnota jej produkcie voči produkcii iných krajín nižšia. Inak povedané, prv nám na zaobstaranie fľaše tequily stačilo vyexportovať kilo bryndze, dnes musíme vyexportovať kilá dve. Áno, výroba exportnej bryndze sa zvýšila na dve kilá, ale hodnotu za ňu dostaneme takú, ako pred tým.

Časť vzácnych zdrojov (železo, cement, elektrina, kvalifikovaná pracovná sila...) v ekonomike sa presunie do exportných odvetví, ktoré navýšia výrobu. A keďže v každom momente je v ekonomike len obmedzené množstvo vzácnych zdrojov, tieto zdroje ubudnú z časti výroby pre domácu spotrebu. Prichádza teda k prerozdeleniu zdrojov.

Toto platí, len kým nezareagujú domáce ceny na pokles kurzu. A tie zareagujú. Každá exportná ekonomika musí aj importovať (trvalá jednosmerná autarkia by znamenala len nezmyselné hromadenie devíz), zvýšené ceny importov sa začnú skôr alebo neskôr prelievať do ekonomiky.

Pekne sme to videli v roku 2013, keď ČNB intervenovala a oslabila českú korunu.  Ceny škodoviek krátko nato narástli. To je vcelku pochopiteľné, väčšina súčiastok sa vyrába v rámci koncernu VW a je ocenená v eurách. Ale čo taká ruská Lada? Viac ako 80% súčastí tohto auta je z domácej výroby, napriek tomu automobilka musela kvôli poklesu ceny rubľa pristúpiť k 9% navýšeniu ceny.

Samozrejme, v krátkom časovom období (a do volieb sú len krátke časové obdobia...) môže prísť k „ukoristeniu“ podielu na svetovom exporte a nárastu HDP. Ale to je len krátkodobá ilúzia zvýšenia blahobytu.

Netreba sa hrať s mikroekonomickými ukážkami, pozrime sa na dejiny. Ak sa povie historický exportný šampión, napadne vás skôr Švajčiarsko, alebo (západné) Nemecko? Nie náhodou to (boli) sú krajiny s „tvrdými“ menami. Kvalitná mena podnecuje investície, umožňuje vo svete lacnejšie nakupovať suroviny, technický aj ľudský kapitál. Spotrebou sa bohatstvo nevybuduje.