Pôdu si nedáme, po druhé

Minulý rok vláda pripravila a schválila nový zákon o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy. Vytvorila tak kvázi-feudálny systém, v ktorom je občanom výrazne znemožnené nakladať so svojou pôdou podľa vlastného uváženia. Akékoľvek prevody pôdy musia dostať bumážku od miestneho úradníka. Čo keby ste chceli predať rodnú hrudu Hunom na krivonohých poníkoch?

Tak ako sa čakalo, zákon obmedzil primárne dôchodcov, čo chceli vymeniť svoje políčko z bývalého JRD za novú Daciu, ktorou by jazdili k doktorovi a za vnúčatami. Zopár zúfalých telefonátov a emailov, ako previesť hektár pôdy, sme dokonca dostali aj my. Profesionáli ale našli právne kľučky skôr, ako poslanci dali prst z hlasovacieho tlačidla. Poslanci totiž zabudli (?) na zámennú zmluvu, s ktorou sa nový zákon dal obísť.

Ako to už ale na Slovensku býva, Ministerstvo pôdohospodárstva neprehodnotilo zmysel a účinnosť svojho zákona, neinformovala verejnosť o štatistike regulovaných prevodov pozemkov. V parlamente sa objavil návrh skupiny poslancov, ktorý žiadne dodatočné informácie neobsahuje, akurát dôslednejšie obmedzuje vlastnícke práva. Vylúči i zámennú zmluvu a donúti predávajúceho a kupujúceho dokladovať príbuzenský vzťah miesto doterajšieho čestného vyhlásenia (čo bol ďalší spôsob obchádzania).

Miesto opakovaného argumentovania (ako napr. tu, či tu) si dovolím zacitovať z dokumentu „Správa o pokroku v presadzovaní a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie 2013.“

Píše sa v ňom: „V súčasnosti sa na poľnohospodársku produkciu nevyužíva cca 450 000 ha poľnohospodárskych pozemkov (18,5 % z poľnohospodárskej pôdy). Podľa vykonanej inventarizácie je v súčasnosti 275 000 ha týchto pozemkov (tzv. biele plochy) porastených lesnými drevinami najmä v dôsledku ich prírodnej sukcesie.“

Problémom slovenského poľnohospodárstva nie je nedostatok pôdy, či zaberanie pôdy developermi, ako nás strašia predkladatelia novely. Problémom je nízka konkurencieschopnosť značnej časti poľnohospodárov, ktorá vyviera nielen z 40-ročného odtrhnutia od reality trhu, ale napríklad aj od (vďaka odvodom) drahej nízko kvalifikovanej a sezónnej (dohodárskej) pracovnej sily na Slovensku, a samozrejme deštrukčná Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie.

Ale zákazy sú vždy jednoduchšie.