Quant „rakúšanom“

Rakúska
ekonomická škola
odmieta matematizáciu ekonómie, ktorá po Samuelsonovi
túto vedu úplne ovládla. Ekonómia
totiž nie je prírodná veda
. V ekonómii skúmate ľudí a ich správanie.
To sa na rozdiel od fyzikálnych zákonov v čase neustále mení na základe
zmenených preferencií, plynúceho času, nových informácií, či učenia sa. Keď
objavíte, že jablko padá vždy smerom k Zemi, môžete si byť istí, že to
bude platiť aj o týždeň. Keď komplexným matematickým modelom popíšete nejaký
ekonomický jav, už za dve minúty môže byť model úplne mimo.

Quant „rakúšanom“

K pochopeniu
ekonomických zákonov preto poväčšinou stačí verbálna logika, dedukcia a poznanie
základných axiómov ľudského správania sa. Pokročilá matematika je často skôr na
škodu než na osoh. Môže sa totiž stať predstieranou sofistikovanosťou. Špinavú
realitu sa snaží napasovať do elegantnej matematiky a popritom vyhodí
podstatu ekonomického javu. Komplexnosť matematického nástroja odpútava
pozornosť od hlinených nôh, na ktorých celý model stojí a celému pojednaniu
dáva falošnú auru vedeckosti. Za pomoci sofistikovaného komplexného
matematického modelu potom môžete dostať síce úplne presnú, no aj tak hlúposť.

Finančná kríza ukázala,
ako nebezpečné je spoliehanie sa na komplexné matematické modely ekonomickej
reality zostrojené na základe pozorovania historických dát. Veľká časť
finančného sektora sa správala ako Talebov
moriak
. Desaťročia ceny domov rástli, a preto budú rásť aj ďalej. 1000 dní
nosí chovateľ zob, preto je prítomnosť chovateľa dobrou správou. No na 1001.
deň prišiel človek s nožom a moriakov model reality bol zrazu tak
užitočný ako modely oceňovania hypotekárnych cenných papierov zaniknutej investičnej banky Bear
Strearns
. Náklady tohto mylného prístupu k ekonomickým javom dnes cestou
záchranných balíčkov pre banky platíme my všetci. Asi aj preto je takto
neadaptatívne správanie schopné prežiť test trhom a naďalej existovať.

„Rakúsku“ skepsu
k užitočnosti komplexnej matematiky v ekonómii ani po kríze, ktorá
ukázala, že matematický kráľ je nahý, určite nezdieľa väčšina súčasných
ekonómov a samozrejme ani „Quantov“ („Quant“ je človek, ktorý využíva
kvantitatívne techniky (matematiku alebo štatistiku) na vytvorenie modelu
správania sa cien aktív pre využitie na finančných trhoch). O to väčšie
bolo moje prekvapenie pri sledovaní filmu Quants: The Alchemists of
Wall Street od Marije Meerman
. „R
akúsky“ pohľad tam totiž tlmočil jeden
z najznámejších Quantov, nazývaný aj „Einstein Wall Streetu“ bývalý
teoretický fyzik, ktorý prebehol do Goldman Sachs, v súčasnosti aj
profesor na Columbia University Emanuel Derman (scéna od 28 min. 17 sek do 29
min. 35 sek.
):

Na začiatku, keď som prišiel do odvetvia, som bol viac-menej optimistom
ohľadom používania kvantitatívnych metód na finančných trhoch. A aj keď si
nemyslím, že sú úplne zbytočné ale....hmm ale.... ako by som to povedal.....no
rovnako si nemyslím, že kvantitatívne metódy môžete použiť na popísanie trhov.

......

Ja neviem, asi  po piatich či šiestich rokoch v odvetví
som začínal chápať, že to nie je to isté ako robiť fyziku. Pri fyzike, keď sa
ráno zobudíte a myslíte na nejakú rovnicu alebo na nejakú teóriu, tak máte
síce malú, ale nádej, že môžete mať pravdu. Vo financiách, ak postulujete
nejaký súbor predpokladov a potom sa na ten model úprimne pozriete, môže byť
síce užitočný, no nemôže byť pravdivý v nejakom absolútnom zmysle. Pretože
pracujete s ľuďmi a ľudia tak jednoducho nefungujú
.“

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards