Detroit a my

Oficiálny pád bašty amerického automobilového priemyslu zarezonoval aj na Slovensku. Donedávna sme sa hrdili titulom „Detroit Európy.“ Odteraz ho asi budeme používať opatrnejšie.

Problém sa v Detroite začal už niekedy koncom 60. rokov. Americký automobilový priemysel si ešte v 60. rokoch stihol trhnúť slávu svojimi Pony cars na čele s legendárnym Mustangom, ale kombinácia ropnej krízy a importu úsporných a lacných japonských áut americký autopriemysel torpédovala. Kým japonské autá sa zlepšovali s každou novou generáciou, americké továrne produkovali nekvalitné, neúsporné, ťažké a zároveň slabé autá. 

Americké automobilky čelili situácii zatváraním či presunom výroby. Mnohé z detroitských tovární boli viacposchodové budovy staré niekoľko dekád a nehodili sa inštaláciu moderných rozsiahlych výrobných liniek. Prudký rozvoj a následný pád automobiliek sprevádzal obrovský pohyb obyvateľstva. V roku 1910 malo mesto 285 000 obyvateľov, na vrchole boomu v roku 1950 to bolo 1 850 000. V roku 2010 to bolo zase už len 713 000 obyvateľov. K úpadku prispeli aj rozsiahle sociálne nepokoje. V roku 1967 tu pri päť dní trvajúcich nepokojoch bolo zabitých 43 ľudí a vypálených 2 000 budov. To ešte posilnilo rasovú segregáciu, v roku 2000 boli 82% obyvateľov mesta Afroameričania.

Obyvatelia odišli a s nimi aj veľká časť príjmov mestskej pokladnice. Ostala však nadrozmerná infraštruktúra a penzijné záväzky. Práve penzijne záväzky tvoria zhruba polovicu 18 miliardového dlhu mesta, tretinu dlhu tvorí dlh mestských vodární a kanalizácii.

Aké sú paralely so Slovenskom? Našim automobilkám sa relatívne darí. No to sa nedá povedať o ich všetkých ich matkách a európskom automobilovom priemysle ako celku. Dopyt po autách dosahuje dlhodobé minimum a francúzsky PSA sa topí v problémoch. Ak európske vlády odpovedia šrotovným a stimulmi, tak ako to spravili v minulosti, problém ďalej nafúknu. Šrotovné a stimuly znamenajú len jediné, presunutie zdrojov z iných sektorov, možno efektívnejších, do sektoru, ktorý v prvom rade potrebuje očistu.

Obyvateľstvo od nás masívne neodchádza. Nie v rámci priestoru. No Slovensko vďaka starnutiu už o pár rokov začne rýchlo opúšťať pracovná sila, ktorú nahradia dôchodcovia. Budeme tak čeliť podobnému problému – vysoké záväzky nízke príjmy. Vyššie dane nepomôžu – nebude koho zdaniť.

Napriek  týmto paralelám nie je príklad Detroitu ideálnym na porovnanie so Slovenskom. My máme nad sebou nielen hrozbu straty dôvery kvôli nezodpovednej fiškálnej politike a rastúcemu odčerpávaniu zdrojov z produktívneho sektora rastúcimi daňami. Je tu ešte hrozba straty dôvery kvôli zlému vývoju v eurozóne, pretože Španielske či Grécke dlhy sú nanešťastie už aj naše dlhy.

Detroit je skôr symbolickým varovaním. Aj vyspelý západný verejný subjekt vie skrachovať a to niekedy veľmi rázne.