Energetická kríza zďaleka nekončí

Časopis Roľnícke noviny uverejnil dňa 10.5.2023 odpovede na otázky k energetickej kríze a cenám energií, ktoré zazneli v prezentácii analytika Radovana Ďuranu na konferencii Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice. 

* Kam sme sa s cenami energií posunuli za posledný rok?

Radovan Ďurana, INESS: Aktuálna cena zemného plynu sa pohybuje okolo 43 eur za megawatthodinu a oproti tomu, na čo sme boli zvyknutí predtým, je trojnásobná. Aj keď sa jeho cena postupne, ale pomaličky znižuje, stále sme inde ako sme boli. Od zemného plynu sa odvíja cena elektriny a ani pri nej sa cena nevrátila tam, kde by sme si to priali a na čo sme boli zvyknutí. Takisto je 3 x drahšia ako bola v roku 2019 pred covidom. Od začiatku vojny na Ukrajine vystrelila cena hore, potom sa ustálila a v lete prišiel obrovský šok ktorý bol spojený s tým, že Francúzi majú veľa jadrových elektrární ale málo do nich investovali a zároveň majú nedostatok vody na ktorej sú jadrové elektrárne závislé. Preto museli rekonštruovať, obmedzovať výkon a problém bude pokračovať aj toto leto, lebo Francúzsko má naďalej málo vody a ani opravy elektrární majú od ukončenia ďaleko. Preto cena elektriny na spotovom trhu môže v lete opäť vyletieť.

Významne zdraželo aj uhlie a vrátilo sa zhruba na dvojnásobok predchádzajúcich cien. Jedinou ako tak stabilnou je ropa, ktorej cena sa drží približne na rovnakej úrovni ako v období pred krízou. Je to spôsobené tým, že jej je na svetovom trhu dostatok, ponuka sa dá rýchlejšie meniť a je dostatočne zabezpečená aj logistika.

Ešte tu máme ceny emisných povoleniek, ktorými platíme za vypúšťanie 1 tony C02 do ovzdušia. Ich cena tesne po začiatku vojny prudko klesla, lebo boli obavy o budúcnosť priemyslu, resp. či sa EK nerozhodne pozastaviť Zelenú dohodu (Green Deal). Stal sa práve opak, Green Deal sa ešte sprísňuje a cena sa momentálne pohybuje okolo 100 eur za tonu COr Pre predstavu na cene elektriny vyrobenej z plynu tvorí emisná povolenka 10 - 15 %.

Preto budú ceny elektriny naďalej vysoké a nebudú tak rýchlo klesať.

Cena močoviny na výrobu hnojív výrazne klesla, aj keď sa ešte nedostala na pôvodnú úroveň, čo by mohlo znamenať stabilizáciu a možno aj priestor na ďalší pokles.

* Ako sme prežili zimu z pohľadu energií?

Radovan Ďurana, INESS: Pred začiatkom zimy boli velké obavy z toho, ako si Európa poradí s výpadkom ruského plynu. Vyplývali z toho, že v zásobníkoch bol plynu nedostatok, na začiatku leta 2022 bol druhý najnižší objem, necelých 30 % kapacity. Bolo to spôsobené aj tým, že GAZPROM mal prenajaté obrovské zásobníky a držal ich prázdne už od roku 2021. EU nariadila naplnenie zásobníkov na 80 % a zima nám našťastie priala. Bola veľmi slabá a výsledkom je, že po zime máme zásobníky plné takmer na 60 %. To je veľmi pozitívny signál a aj na nasledujúcu zimu by sme mali byť schopní mať v zásobníkoch plynu dostatok. Avšak zásobníky pokryjú približne tretinu zimnej spotreby, takže stále budeme závislí na dovoze LNG tankermi a dovoze plynu z Nórska, Afriky alebo Veľkej Británie.

Ešte v roku 2021 pochádzalo 40 % plynu z Ruska a v 4Q 2022 už iba 15 %. Ruský podiel postupne klesal, prišlo šetrenie a vypínanie podnikov. Z dodávateľov stúplo Nórsko z pôvodných 24% na 30% podiel, USA zo 7 % na 15 % a významným dodávateľom sa stal Katar. Slovensko malo naďalej takmer polovicu spotreby plynu v minulom roku z Ruska, a tlak na jeho obmedzovanie naďalej trvá. Potrebné dodávky budeme musieť zohnať z iných zdrojov, predovšetkým z LNG trhov a buď zo severnej Afriky, z Kataru alebo zo Spojených štátov amerických.

Zimu v Európe v podstate zachránil LNG (600x stlačený zemný plyn, 1 m3 obsahuje 600 m3 zemného plynu), jeho dovoz narástol v roku 2022 o 60%. Problém je v tom, že dodávatelia preferujú dlhodobé kontrakty na 25 rokov, EÚ s perspektívou prechodu na zelenú energiu (najmä Nemecko) do takýchto kontraktov vstupovať nechce a preto bola väčšina tohto plynu nakúpená na spotovom trhu, kde je oveľa drahší.

Vysoké ceny energií výrazne ovplyvňujú ekonomiku a rozdiel medzi cenou plynu v USA a v Európe je teraz ónásobný. Preto výroba z Európy odchádza do iných krajín a mala by byť nahradená IT technológiami a službami, čo je ťažký proces. Dlhodobá konkurencieschopnosť Európy sa kvôli nedostatku energií prejaví v pomalšom ekonomickom raste. USA už teraz majú o 15 - 20 % vyššiu výkonnosť, pričom sa tento rozdiel bude zväčšovať.

* Aké ceny môžeme očakávať o rok?

Radovan Ďurana, INESS: Aktuálna spotová cena elektriny v Nemecku je 122 - 130 eur za megawatthodinu, o rok očakávame 150 eur, plyn je 43 eur za megawatthodinu, o rok bude za 60 eur, emisné povolenky by mali zostať okolo 100 eur, cena ropy by mala zostať približne rovnaká. Informácie z búrz teda nedávajú veľké nádeje že by sa trhy s energiami ukľudnili a vrátili by sme sa k cenám na ktoré sme boli zvyknutí pred 4 rokmi.

* Ako zapôsobili na zníženie spotreby energií vládne opatrenia?

Radovan Ďurana, INESS: Domácnosti na Slovensku odobrali v roku 2022 o 12 % menej ako v roku 2021, maloodber o 14 % a najväčší pokles zaznamenali veľkoodberatelia, čo sú veľké priemyselné podniky a teplárne. Predpokladáme že najväčšia časť úspor pochádza z veľko- podnikov, ktoré obmedzili výrobu, napr. Duslo Šaľa. V domácnostiach boli úspory relatívne nízke, lebo štát vlastne povedal domácnostiam, že nemusia šetriť.

Čo sa týka elektriny, medziročný pokles za rok 2022 bol takmer 10 %, ktorý výrazne poskočil v septembri, kedy odpojilo výrobu Slovalco. Aj iné firmy čiastočne obmedzovali výrobu aj spotrebu a vďaka tomu bol pokles v decembri obrovský.

Čo sa týka vládnych opatrení pre domácnosti, štát zvolil veľmi zlú cestu. Nenašiel odvahu ani na model 80 % garantovaná cena, 20 % trhová cena, čiže každý by mal prirodzenú snahu znižovať spotrebu. Memorandum podpísané so Slovenskými elektrárňami nás bude stáť veľa. Cena sa pre domácnosti nezmenila, ale náklady na poplatky za distribúciu a ďalšie poplatky musí doplácať štát zo štátneho rozpočtu. Druhý problém bol, že cena plynu pre domácnosti sa zvýšila len symbolicky o 15 %, pritom jeho cena je trojnásobná. Je to krátkodobý pohľad, ktorý drží slovenské domácnosti v ilúzii, že nás sa zvyšovanie cien netýka. Takže aj ten, kto vykuruje bazén, má regulovanú cenu pre domácnosti, čo je dosť zvláštny prístup. Veľká časť bremena zmeny cien energií sa teda preniesla na podnikateľský sektor. V Nemecku volili opačný prístup, ich prioritou je aby ľudia mohli pracovať a nie sedieť doma v trenkách. My sme uprednostnili tie trenky.

* Čo bude ovplyvňovať ceny energií v nasledujúcich rokoch?

Radovan Ďurana, INESS: Najväčšou výzvou, najmä pre veľké krajiny, ktoré veľa investujú do obnoviteľných zdrojov a potrebujú mať zabezpečený dostatok energií je bezpečnosť v zmysle stability dodávok. Obdobie keď je zamračené a nefúka, môže trvať aj dva týždne a to znamená, že energiu musí dodávať niekto iný. Ak to nie sú jadrové elektrárne, tak sú to pochopiteľne fosílne elektrárne, ktoré sú závislé na importe plynu alebo uhlia. Stratégia maximalizácie investícií do obnoviteľných zdrojov prináša otázku krajiny pôvodu, pretože väčšina vzácnych zemín a minerálov, ktoré sú potrebné na výrobu batérií, fotovoltiky a čiastočne na výrobu veterných elektrární, sú z tretích krajín a takisto rastie ich cena na trhu. Veľká časť technológie sa vyrába v Číne, na ktorej sme momentálne dramaticky závislí. Európski dodávatelia sú drahší a ešte nemajú dostatočné kapacity. V súčasnosti majú piati najväčší výrobcovia veterných elektrární vybookované kapacity na 5 rokov dopredu.

Ďalšou výzvou je ukončenie prideľovania bezplatných C02 povoleniek v roku 2025 a zavedenie uhlíkového cla v Európe. Od roku 2026 teda bude musieť napríklad US Steel nakupovať ku každej vypustenej tone C02 emisnú povolenku, ktorá teraz na trhu stojí 100 eur (doteraz dostával 1 milión uhlíkových povoleniek ročne zadarmo). Výmenou za to bude musieť byť akákoľvek dovezená oceľ z Číny navýšená o cenu povolenky. To bude obrovská zmena, ktorá bude automaticky znamenať rast nákladov na oceľ, železo, cement, palivá, pretože toto sú výrobcovia, ktorí dnes dostávajú emisné povolenky na Slovensku zadarmo. Avšak aj pre sektory bývania a dopravy sa pripravujú emisné povolenky na vykurovanie, čo zdraží bývanie vykurované plynom alebo uhlím a doprava bude pravdepodobne zaťažená ďalšou uhlíkovou daňou.

Veľkou výzvou je ukončenie prideľovania bezplatných C02 povoleniek v roku 2025 a zavedenie uhlíkového cla v Európe.