Ako ďalej s biomasou?
Ceny energií, najmä v Európe, vystrelili nahor. Na vine sú ruské imperiálne chúťky, odstávka niekoľkých jadrových reaktorov, či všeobecne inflácia.
Stále vládne neistota, podnikatelia nevedia plánovať svoje výdavky a výnimkou nie je ani poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Mnohí volajú po obnoviteľných zdrojoch energie, no ich rýchle nasadenie na zažehnanie krízy je skôr zbožné prianie, ako použiteľné riešenie.
Keď sa pozrieme bližšie na zloženie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov, v EÚ sa využíva najmä biomasa. Tvorí takmer 60 % energie z obnoviteľných zdrojov. Biomasa zahŕňa okrem dreva aj poľnohospodárstve suroviny a iné druhy biologického odpadu (odpady z potravinárstva, kuchynské odpady atď). Dominantnou surovinou je ale drevná biomasa, ktorá tvorí viac ako 60 % energie z biomasy v EÚ. V roku 2016 pochádzalo 32,5 % tejto biomasy z priamych dodávok – tie tvorili drevo z lesov, odpad z ťažby dreva (konáre, kôra, pne a pod.) či zvyšky zo starostlivosti o parky, záhrady či kríky.
Z nepriamych dodávok pochádzalo 28,2 % dreva – boli to najmä zvyšky z piliarstva, spracovania dreva (kôra, piliny), spracované drevné palivo či recyklované drevo od spotrebiteľov. Takmer 27 % pochádzalo z poľnohospodárskej biomasy (plodiny a odpad z nich) a 12,4 % z odpadu (z domácnosti či priemyslu). Už v roku 2016 bol podiel biomasy získaný z lesníctva v EÚ vyšší ako bolo predpokladané v národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov pre rok 2020, no podiely z vedľajších produktov z poľnohospodárstva zaostávali.
Drevná biomasa je podľa európskej smernice považovaná za zdroj s nulovou tvorbou emisií. Príbeh za výpočtom hovorí, že pri spaľovaní dreva sa emituje len toľko emisií CO2, koľko strom absorboval pri svojom raste. Kontroverzné je to, že absorbovanie emisií v dreve trvá roky, kým spaľovanie dreva pre energetické účely je oveľa rýchlejšie. Emisie teda vznikajú tu a teraz, no aj ich znižovanie potrebujeme docieliť tu a teraz. To, že strom za predchádzajúcich 100 rokov sťahoval uhlík z ovzdušia teda problém nerieši. Okrem toho záleží aj od efektívnosti spaľovania a vlhkosti biomasy, koľko emisií sa vypustí do ovzdušia. Uhlík nie je viazaný len priamo v dreve či listoch, ale aj v pôde. Pri starých lesoch sa pri ťažbe uvoľňuje ďalšie CO2 z pôdy, ktoré by malo byť započítané do celkovej bilancie emisií. Podpora spaľovania drevnej biomasy „s nulovými emisiami“ tak môže vzbudiť falošný dojem, že ide o klimaticky prospešné činnosti.
Slovensko v posledných dvadsiatich rokoch zažilo nárast ťažby dreva, špeciálne náhodnej ťažby, ktorá prevyšovala hodnoty únosnej ťažby. Ťažba sa zvyšovala v štátnych, ale napríklad aj v cirkevných lesoch, kde objem náhodnej ťažby za posledných 20 rokov pravidelne prekonával plán takmer trojnásobne. Ministerstvo životného prostredia si aj preto stanovilo za cieľ v tzv. Envirostratégii zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva a efektívnejšiu kontrolu ťažby. Papier však znesie veľa a smernica EÚ o obnoviteľných zdrojoch stále považuje drevnú biomasu za ekologickú, hoci vyzerá, že najbližšia revízia prinesie zmeny.
Podobne možno vnímať aj využívanie biopalív, o ktorých sme nedávno písali tu. Znižovanie emisií sa stalo jedným z hlavných cieľov EÚ, no prostriedky, aké sa využívajú na dosiahnutie cieľa, sú neefektívne alebo spôsobujú presný opak stanoveného cieľa. Získanie 1kwh elektriny spaľovaním dreva podľa viacerých prepočtov generuje viac emisií ako spaľovanie zemného plynu či uhlia.
Využívanie biomasy na výrobu energie je prastaré riešenie, no biomasa ako nástroj na znižovanie emisií je nezmysel. Nálepka zeleného zdroja vystavila bianko šek pre firmy, ktoré ťažili zdravé či staré lesy s veľkými zásobami uhlíka v pôde. Dnes existujú lepšie alternatívy, na ktorých sa môžu podieľať ľudia pracujúci v lesníctve a agrosektore. Znižovanie emisií sa totiž týka aj poľnohospodárstva, ktoré patrí k sektorom, ktoré výrazne ovplyvňujú objem skleníkových plynov v ovzduší. Aj tu je však dnešná politika mätúca a protichodná. Je čas vrhnúť neefektívne a drahé politiky zo stola.