Ako znížiť deficit? Inšpirujme sa v súkromnom sektore

Tento rok sa prepadne naša ekonomika a deficit verejnej správy vyletí do nebies a dosiahne nevídané úrovne. Je zbytočné teraz šermovať percentuálnymi odhadmi zaokrúhlenými na jedno desatine miesto. Nikto presne nevie, ako zlé to bude. Jediné čo vieme je, že to bude horšie než kedykoľvek predtým. 

Pre verejné financie to znamená šetriť. A minister financií už ohlásil požiadavku na 10 percent úspor v nákladoch na prevádzku. Dá sa ale robiť oveľa viac. Najskôr by sme mali zamerať pozornosť na nízko-visiace ovocie. Mzdové výdavky. Každé štvrté euro vo verejnom sektore ide na mzdy. Je to takmer 10 000 miliónov eur. Prečo a ako v nich šetriť?

Najskôr prečo – lebo je určite kde. A teraz nejde len o nekonečne krát prehrávanú pesničku o vysokom počte úradníkov, o spackanej reforme ESO, alebo o podivnostiach ako, že policajti riešia administratívu prihlasovania áut. Ide napríklad o aj peniaze, ktoré dostávajú ministerstvá na naplánované pracovné miesta, ktoré sa im nedarí obsadiť. A následne sa vyplácajú ako odmeny.

A ide aj o výšku miezd. Od poslednej krízy, roku 2009, rástli mzdy vo verejnom sektore priemernou rýchlosťou 5,1 percent, pričom v súkromnom sektore to bolo len 3,2 percent. Dnes po skúsenostiach so šírením pandémie už všetci vedia, že pri exponenciálnom raste spraví aj malý rozdiel v rýchlosti veľký rozdiel vo výsledku. Ani nie 2 percentuálne body v rýchlosti rastu miezd znamenali, že v súkromnom sektore od roku 2009 narástli mzdy o 45,8 percent a vo verejnom o 80,7 percent. Výsledkom je, že priemerná mzda v súkromnom sektore sa očakáva tento rok na úrovni 1019 eur a vo verejnom 1294 eur. Pričom zamestnanci vo verejnej správy majú kratší pracovný týždeň a majú nárok na viac dní dovolenky.

Peknou ukážkou rozdielnej schopnosti reagovať na krízovú situáciu je aj tento rok. Podľa odhadov poklesne priemerná mzda v súkromnom sektore o 0,4 percenta. Nie, nečítate zle – odhaduje sa pokles. Avšak vo verejnom sa pokračuje, ako by sa nechumelilo. Odhadovaný rast priemernej mzdy vo verejnom sektore je 6,4 percent. Je to výsledok kolektívnej zmluvy vo verejnom sektore z pred dvoch rokov. Aktuálne sa rokuje o novej a je zaujímavé, že minister na rovinu nepovedal 0 percent. Verejná kasa je prázdna. 

Existujú však aj svetlé výnimky a väčšinou sa nachádzajú na lokálnej úrovni. Napríklad Bratislavské VÚC osekalo dotácie na kultúru a šport. A Banská Štiavnica pristúpila k zníženiu miezd verejných zamestnancov o 20 percent.
Momentálne sa odohráva niečo podobné ako pri poslednej kríze z minulej dekády. V roku 2009 zareagoval súkromný sektor poklesom rastu miezd z 7,7 percent na 2,2 percent. Vo verejnom sektore však ostal rast miezd na úrovni 6 percent. Až neskôr v roku 2011 sa Radičovej vláda rozhodla zmraziť platy a ich rast bol v priemere len 0,3 percenta. 

Vynára sa tak viacero otázok: Odhodlá sa aj súčasná vláda na podobné opatrenie zmrazenia (či zníženia) platov vo verejnom sektore? A kedy? Prečo nezačať už tento rok? 

Komentár bol uverejnený v Hospodárskych novinách. 01. 07. 2020.