INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Politici a ich výkonné ramená na ministerstvách majú takmer nulovú motiváciu správať sa ekonomicky efektívne. Súťaž o výdavky s najnižšou hodnotou za peniaze by mala pravdepodobne niekoľko líg. Ak sa však bavíme o absolútnej hodnote neefektívne vynaložených peňazí nás všetkých, mám svojho favorita s dobrým kurzom.

Za posledný rok vzrástla cena povolenky radikálne - o takmer 100 %. To sa, pochopiteľne, dotýka všetkých producentov priamych emisií CO2, ktorí povolenky musia nakupovať. Málo sa však hovorí o skutočnosti, že podobným tempom rastie aj cena elektriny – do ktorej sa premietajú náklady na povolenky. Vďaka prepojeným trhom s elektrinou sa to týka aj Slovenska, a to bez ohľadu na vysoký podiel produkcie bezemisnej elektriny v jadrových a vodných elektrárňach.

Ešte nedávno rastovou témou dňa akcie Tesly či kryptomeny. No v poslednom roku či dvoch to začína byť čoraz zaujímavejšie. Najskôr čipy, na jar tohto roku sme zase neveriacky pozerali, ako rastú ceny smrekových fošní a OSB dosiek. Cena dreva v USA behom pol roka vyletela o 200 %, aby následne rovnako rýchlo spadla dole, hoci zďaleka nie na predkoronovú úroveň. Lenže kto by si dnes spomenul na drevo, keď letia hore ceny elektriny a plynu priam neuveriteľným spôsobom!

Kde nájdete údaje o emisiách skleníkových plynov SR?

V 500-stranovom pdfku, ktoré predstavuje National Inventory Report. Ten musí SR od podpísania Kjótskeho protokolu a v súlade s potrebami klimatického panelu (IPCC) každoročne publikovať. Nájdete ho na tejto veľmi neprehľadnej stránke. Hľadajte názov SVK NIR DD-MM-20XX.

Ak máte pocit, že pdfko nie je nič moc na prácu s dátami, tak nezúfajte. Členské štáty obsah týchto pdfiek musia nahodiť do databázy. Detailnejšiu databázu nenájdete, potrebujete ale MS Access. Odkaz nájdete tu.

Kombinácia limitovanej ponuky povoleniek, poklesu objemu bezplatne prideľovaného objemu povoleniek a hlavne sprísnenie klimatickej politiky v súvislosti so Zelenou dohodu (Green deal), preradili povolenky do kategórie Bitcoinu, ropy, striebra či zemného plynu.

Druhý septembrový štvrtok sme z INESS do nemenovaného bratislavského hotela na konferenciu zavolali viacerých kapitánov slovenského priemyslu, analytikov a predstaviteľov vlády a ministerstiev. Tón konferencie bol viac ako pesimistický. Zaznelo kadečo, no väčšina prejavov sa dá zhrnúť do nasledovnej vety. Európsky priemysel sa bude musieť v súvislosti s emisnými cieľmi drastickým spôsobom zmeniť – a bude to bolieť.

Vo štvrtok 9. septembra sa v priestoroch hotela Radisson Blu Carlton uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

Náklady na znižovanie emisií za posledné dve dekády v EÚ boli citeľné. Len na Slovensku ročne zaplatíme stovky miliónov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ďalšie milióny idú na zatepľovacie a kotlíkové dotácie, či na rozvoj elektromobility. Nemalá časť nákladov je ukrytá vo vyšších cenách tovarov, pretože výrobcovia musia nakupovať emisné povolenky (tých sa v EÚ predalo už za 57 miliárd eur), či vyvíjať čoraz zložitejšie motory.

Analytik INESS poskytol odpovede na otázky denníka SME ohľadom rastúcich cien elektrickej energie. Tu si ich môžete prečítať v plnom znení:

Diskusie o trhoch sa aktuálne podobajú na modifikovanú riekanku: „Rastie, rastie, čo má cenu, všetko rastie.“ O stavebných materiáloch či čipoch sa napísalo veľa, pozrime sa na elektrinu.