Existuje minimálne sedem dôvodov, prečo budúcnosť bez hotovosti v ekonomike nemusí byť taká ružová, ako sa prezentuje.

Tento text je ekonomickou časťou mailového týždenníka "Zlé peniaze, dobrý život" Juraja Karpiša. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu:  www.jurajkarpis.com

Prvé „krízové zákroky“ Európskej centrálnej banky prišli už v lete 2007 kedy k pádu Lehman Brothers a masovému rozšíreniu povedomia o vážnej finančnej kríze chýbal viac než rok. V prých rokoch bola kríza najmä o finančných inštitúciach. Až v roku 2010, keď vyšiel najavo katastrofálny stav gréckych verejných financií, sa zlomilo tabu – a zrazu bola na svete dlhová kríza. Celý rad európskych štátov začal mať náhle problémy financovať sa na trhoch.

Vo svete prebiehajú "preteky" o to, ktorej národnej ekonomike sa podarí ako prvej stať sa bezhotovostnou. Že to nemusí byť vôbec dobrý nápad, a že hotovosť má v ekonomike významnú funkciu, píšeme treťom tohtoročnom čísle INESS na tému (INT) s názvom Prečo zachovať hotovosť.

Kým na Slovensku niektorí žijú v dobe kešu, inde prebieha útok na hotovosť. V USA sa diskutuje o zrušení stodolárovky, Európska centrálna banka zrušila produkciu päťstovky.

Veľké bankovky nie sú len útočiskom drogových dílerov a špekulantov.

V dňoch 13-16. októbra sa uskutoční siedmy ročník Seminára rakúskej ekonómie. Hlavnou hviezdou podujatia bude nemecký prof. Guido Hülsmann, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov prúdu ekonomického myslenia s názvom rakúska ekonomická škola. Ekonómovia tohto prúdu ako jediní predpovedali poslednú finančnú a ekonomickú krízu. Prof. Hülsmann bude prednášať o etike výnosov z kapitálu, politickej ekonómii likvidity, či o monetárnych intervenciách. Prinášame vám preklad staršieho rozhovoru, ktorý poskytol pre Die Freie Welt v septembri 2014.

Štvrtok 10. marca nám pripravil jedno z najväčších monetárnych prekvapení posledných mesiacov a zároveň aj tých najväčších optimistov musel zraziť na kolená – koniec eurokrízy je v nedohľadne.

V posledných mesiacoch sa začali stupňovať správy o bezhotovostnej ekonomike. Teda o ekonomike, v ktorej sa nevyužíva papierová hotovosť, ale len platobné karty, či iné formy elektronickej platby (PayPal).

Venezuela je po Severnej Kórei a vojnami zničených štátoch ako Irak či Sýria krajinou s najhoršou ekonomikou na svete. Aktuálna situácia prináša značné materiálne utrpenie jej obyvateľom, no útechou im môže byť, že venezuelské ekonomické paradoxy zabávajú zvyšok sveta.