INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Ficova nová vláda bude v zaujímavej situácii. Od roku 2006, kedy prvýkrát nastúpil, sa dosiaľ len raz (v 2009) ocitol v riadnej ekonomickej šlamastike.  Takmer dve dekády sa so svojimi sociálnymi balíčkami viezol na tobogáne konjunktúry, vyvolanej lacnými peniazmi.

Alarmujúce správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naznačujú, že reči týkajúce sa zvyšovania dávok sú len populistickými prísľubmi našich rozprávkárov pred parlamentnými voľbami. Viac peňazí pre ľudí znamená menej peňazí pre štát, a teda výrazne rastúci štátny dlh, ktorý je spojený so zhoršujúcou sa úrovňou verejného sektora. K debate o tom, či Slovensku skutočne hrozí riziko bankrotu, sa vyjadril aj náš analytik Radovan Ďurana. 

Niekedy je dobré vystúpiť z vlastnej bubliny a pozrieť sa na problém z úplne iného pohľadu. Napríklad tak, že si urobíme malé myšlienkové cvičenie. Ako by mal vyzerať schodok rozpočtu štátu na budúci rok v súčasnej ekonomickej situácii?

Znie to neuveriteľne. Koalícia, ktorá mala nedávno v parlamente ústavnú väčšinu, sa minulý december do poslednej chvíle strachovala o schválenie rozpočtu. Videli sme v priamom prenose, že rozpočtový proces nie je dostatočne robustný, aby odolával politickým vrtochom a zvláštnostiam.

Každé ôsme euro, ktoré štát minie v budúcom roku, si musí požičať. Takto zlé hospodárenie zažilo Slovensko naposledy v roku 2010. V čase dvojcifernej inflácie, konkrétne extrémne vysokých cien energií, to nie je až také prekvapujúce.

Začnime rýchlym zhrnutím na úvod. Slovenský verejný rozpočet behom dvoch pandemických rokov nazbieral deficit v celkovej výške 12 miliárd eur.

Ministestvo školstva každoročne financuje vyučovania v slovenskom jazyku na zahraničných vysokých školách. Konkrétne v roku 2016 išlo na túto aktivitu zo štátneho rozpočtu viac ako 1,5 mil. eur a študenti na 22 zahraničných univerzitách mohli počuť prednášku v slovenskom jazyku.

Z októbrového návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 vyplýva, že vláda plánuje schodok vo výške 1,97 mld. eur s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 14,02 mld. eur a výdavkami  15,99 mld. eur. Celkový schodok verejnej správy, z ktorej vláda predstavuje polovicu, má však byť podľa návrhu 1,56 mld. (1,93 % HDP). Rozpočet totižto počíta s tým, že ostatné subjekty verejnej správy (okrem štátneho rozpočtu) dosiahnu prebytok 0,4 mld. eur. Pritom v roku 2015 sa pri týchto subjektoch verejnej správy počítalo s prebytkom 0,7 mld. a nakoniec by mali skončiť so schodkom 0,8 mld. eur.