INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Na Slovensku máme problém s odchodom najšikovnejších mladých ľudí na zahraničné vysoké školy. Ak chceme tento problém riešiť, musíme poznať jeho príčiny. A tie môžeme spoznať, len ak pochopíme, ako funguje vysoké školstvo a čo je jeho skutočná pridaná hodnota.

V slovenskom školstve sa práve vo veľkom prepisujú štátne vzdelávacie programy. To sú tie hrubé dokumenty, ktoré podrobne predpisujú, ako majú vyzerať rôzne aspekty vzdelávania. Napríklad ciele vzdelávania, kľúčové kompetencie, povinné predmety, vzdelávacie oblasti a obsahové a výkonové štandardy.

Mzdy učiteľov sú témou každý rok. Tentokrát je to však iné. Okrem interných argumentov o stave školstva hrá dôležitú rolu aj externý vývoj – inflácia a deficit verejných financií. Ako sa v tomto stave postaviť k zvyšovaniu miezd učiteľov popisujeme v novej publikácii INESS: S triezvou hlavou o mzdách učiteľov.

Je rozdiel medzi „drill and kill“, čo sa deje na školách, a „drill and skill“, čo si vyžaduje presne nastavené úlohy a aktivity.

Keby začalo slovenské zdravotníctvo plošne predpisovať Rómom homeopatiká, tak by z toho bola kauza ako Brno. Keď posielame Rómov do škôl, ktoré im nedokážu v živote nijako pomôcť, tak len mávneme rukou.

Zdôrazňovať dôležitosť vzdelávania znamená vykopávať otvorené dvere. Všetci o tom vedia. Nie všetci však vedia oceniť, akú dôležitú súčasť vzdelania hrá praktické vzdelávanie. Učenie sa robením. Vzdelávanie v dnešnom školstve spravidla pozostáva z desiatok presedených hodín do týždňa, počas ktorých žiaci vstrebávajú teoretické vedomosti. Najsmutnejšie je, že toto platí aj pre veľkú časť stredného odborného školstva.

Spoločnosť nerobí bohatou veľké nálezisko ropy, produkčná kapacita ocele, alebo počet vyrobených traktorov. Ale šikovní ľudia na správnom mieste, ich výborné zručnosti a schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Teda ľudský kapitál.

Nedávno sa v médiách objavili alarmujúce prepočty o nákladoch zatvorených škôl. Tieto prepočty odhadujú, koľko deti stratia na budúcich príjmoch, ekonomika na HDP a štát na daniach v priebehu nasledujúceho polstoročia. S vlastnými prepočtami prišiel Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) a krátky prehľad rôznych štúdií spísala aj NBS.

V roku 2009 prišla EÚ s desaťročnicou pre vzdelávanie, v ktorej si krajiny stanovili svoje ciele. Na Slovensku malo mať do roku 2020 40 % ľudí vo veku od 30 do 34 rokov vysokoškolské vzdelanie. Dnes už vieme, že na Slovensku sa nám tento cieľ podarilo naplniť na 100,2 % a to ešte rok pred termínom. Je čas otvárať šampanské?