INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa ocitla trojnovela, ktorá má ambíciu byť hlavnou zdravotníckou reformou tejto vlády. Teda, ak odhliadneme od toho, že jednu tretinu tvorí stará dobrá stratifikácia a druhú ešte starší hon na zisk zdravotných poisťovní. Odhliadnime teraz od obsahu. Aj keby jeho obsah bol vašou šálkou kávy a tento zákon prešiel parlamentom, tak pre slovenské zdravotníctvo sa toho moc nezmení.   

30. augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k novele Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z pracovných dôvodov ho volajme "reformná zdravotnícka novela" - sú v ňom totiž zahrnuté rozsiahle zmeny týkajúce sa kategorizácie nemocníc, všeobecných lekárov, či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Veľká reforma zdravotníctva je tu. Že ste si to ani nevšimli? Zásadné zmeny v oblasti nemocníc, ambulantnej sféry a zdravotných poisťovní sa nenápadne napchali všetky do jedného legislatívneho procesu. S ním šup do pece počas vrcholiacich prázdnin.

Po dva a pol roku nastala zásadná zmena v systéme obhliadok mŕtvych. Zanikne trhová súťaž medzi tzv. „organizátormi“, ktorých služby v jednotlivých krajoch nakupoval Úrad pre dohľad a vráti sa systém spred roka 2018. Teda obhliadanie mŕtvych budú mať na starosti zamestnanci Úradu a lekári na základe rozpisu, ktorí dostanú priamu platbu 40 eur za mŕtve telo plus cestovné. Náklad generovaný súťažou organizátorov sa pohyboval zhruba na úrovni 120 eur za obhliadku. Úrad si od zmeny sľubuje, že z ročných nákladov zhruba 2,5 milióna eur ušetrí miliónik, možno dačo viac.

Inštitút INESS oceňuje otvorenie diskusie k liekovej legislatíve na Slovensku. Lieková politika na Slovensku je dlho otvorený problém a jej reforma by mala byť súčasťou „reformného reštartu“.

V posledných týždňoch si všímam čoraz zúrivejšiu mediálno-marketingovú bitku okolo zdanlivo malichernej udalosti v zdravotníctve. V Hlohovci bola znovuotvorená a zrekonštruovaná mestská poliklinika, pričom kľúčovým vylepšením je liečebňa pre dlhodobo chorých. Dve súkromné zdravotné poisťovne s ňou podpísali nové zmluvy, štátna VšZP sa po uplynutí tej existujúcej v júni s poskytovateľom nedohodla. Vďaka značnej medializácií v offline aj online priestore sa z toho vykľul pomerne nepríjemný PR moment pre štátnu poisťovňu, najmä v čase rozbiehajúcej sa prepoisťovacej kampane.

Od roku 2006 sa diskusia o slovenskom zdravotníctve pohybuje v istom názorovom vákuu. Bavíme sa veľa o chybách, či potrebách, ale nebavíme sa o tom, aký systém vlastne chceme. Aké sily v ňom majú pracovať, kto má mať akú úlohu.

Týždenníku .týždeň odpovedal analytik Martin Vlachynský na tri otázky o nedostatku zdravotníckych pracovníkov. Tu nájdete jeho odpovede v plnom znení.

Slovenský zdravotný sektor je do veľkej miery byrokraticky riadený. To znamená, že sektor charakterizujú regulované ceny, obmedzená až nulová konkurencia, centrálne plánovanie ponuky s prísne obmedzeným vstupom, homogenizované formálne kvalitatívne kritéria, povinná účasť zákazníkov a minimálne spotrebiteľské rozhodovanie.

„To je čistý socík!“ Tak znie typická reakcia pravicového, klasicko-liberálneho, či libertariánskeho spektra verejnosti na rýchlo sa množiace nápady ohľadom zvyšovania daní, obmedzovania pohybu, či narúšania súkromia štátnymi inštitúciami.