INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Bory, alebo Rázsochy? Alebo radšej oboje? Prepis rozhovoru Z prvej ruky pre RTVS.

Šieste pokračovanie príbehu o oddlžovaní slovenských nemocníc dospelo do ďalšej. Prichádza už dávnejšie ohlásené zriadenie komisie, ktorá bude rozhodovať o výdavkoch v prakticky celom sektore. Vraj zdravotné poisťovne nemocniciam málo platia, tak ich donútime platiť viac. Keďže najväčšia poisťovňa sa takisto minulý rok zachraňovala 200 miliónmi eur zo štátneho rozpočtu, problém bude očividne zložitejší.

Všimli ste si, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemal 18 mesiacov predsedu? Ak áno, tak patríte ku vzácnej menšine. Väčšine tento predseda vôbec nechýbal. To tak trocha symbolicky ukazuje, akú reálnu úlohu má Úrad v slovenskom zdravotníctve. Limitne nulovú.

Pred časom uplynulo od prvej robotickej operácie v slovenskej nemocnici 10 rokov.

„Dlh“ evokuje riziko, bremeno, exekútorov a bankrot. V trhovej ekonomike má však dlh významnú úlohu. Je to jeden z nástrojov, ako spojiť roztrúsený kapitál a vytvoriť viac hodnoty, z ktorej sa následne dlh splatí. Ak investícia nevytvorí dostatočnú hodnotu, dlh nesplatí a zbankrotuje. No keď nie sú úrokové miery príliš pokrivené centrálnou bankou, suma úspešných projektov prevyšuje tie neúspešné a ekonomika rastie. To je zdravý dlh.

Analytik INESS Martin Vlachynský poskytol odpovede na otázky Zdravotníckych novín k pripomienkovému konaniu ohľadom Plánu obnovy. Tu vám prinášame ich plné znenie:

Kde začať? Minimálne finančné plánovanie, absencia ukazovateľov kvality a ich kontroly (všimol si niekto, že už 17 mesiacov nemáme predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vlastne ani nikomu nechýba?), starnutie zdravotníkov, chýbajúce špecializácie, neefektívne nemocnice a tak ďalej a do nekonečna.

Ak by som mal vybrať dvoch veľkých teoretikov fungovania byrokracie, boli by to nemecký sociológ Max Weber a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises. Nečudo, rakúsko-pruské modely byrokracie mali vyhlásenú povesť, v dobrom aj zlom.

Máločo dokáže vyvolať také emócie, ako príbehy chorých ľudí, ktorí platia obrovské čiastky za lieky. Emocionálne prostredie je však živnou pôdou populizmu. Jeden príklad máme práve na stole.

Aby sa na náš stôl dostal chlieb, tričko, alebo napríklad najnovší mobilný telefón, musia sa skoordinovať tisíce, niekedy až milióny ľudí. Výrobcovia banských vozíkov, ťažiari medi, šoféri kamiónov, dizajnéri elektronických obvodov, programátori eshopov, pumpári predávajúci benzín kuriérom vezúcim náš tovar.