INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Je to jednoduchá otázka, na ktorú je ťažké odpovedať. Aké sú argumenty proti? Najprv čisto štatisticky. Zamestnanci vo verejnom sektore pracujú menej hodín (garantuje kolektívna zmluva), a majú o týždeň viac dovolenky. Vo verejnej správe sa tak pracuje o 13 % menej hodín, ako v súkromnom sektore. K tomu môžeme priradiť (takmer) istotu zamestnania, pravidelnú pracovnú dobu, minimum nadčasov, minimum nočnej práce, a v neposlednom rade štátne rekreačné zariadenia.

Štátne zadlženie sa stalo v ostatných mesiacoch jednou z hlavných ekonomických tém. Vedú sa diskusie o tom, či bude na dôchodky, zdravotnú starostlivosť či opravu ciest. Pridala sa aj téma hypoték a otázka, či by mal štát pomáhať všetkým dlžníkom – teda aj tým, ktorí majú dva byty a chatu na úver. Do úzadia sa nedostala ani téma cien energií, o ktorých sa stále debatuje.

Ekonomické témy sa dotýkajú každého aspektu nášho života a nie je možné ich ignorovať. Aj preto vznikla v roku 2017 Ekonomická olympiáda, ktorej úlohou je priblížiť ekonómiu mladým ľuďom a pripraviť ich tak na zodpovedný život v dospelosti.

Politici radi obviňujú predajcov potravín z nízkej konkurencie. Skutočne má zopár reťazcov dominantné postavenie?

Programové vyhlásenia netreba preceňovať. Nie sú zákonom a vládu poriadne k ničomu nezaväzujú, čo potvrdzuje aj história. No z tejto predčasnej Mikulášskej nádielky sa nám isto niečo ujde. Bohužiaľ, bude to hlavne uhlie.

Programové vyhlásenie vlády ako celok zásadne neprekvapilo. Vo vysokej miere sa prekrýva so sociálno-demokratickým manifestom, ktoré nedávno zverejnila Brigita Schmögnerová so štátnym tajomníkom Branislavom Ondrušom. Cítiť z neho snahu politiky viac sa vmontovať do našich každodenných životov, od kultúry, až po podnikanie. Vyššie dane, viac regulácii, viac koncentrovanej moci.

Debát o slovenskom zdravotníctve sme si v posledných týždňoch a mesiacoch užili pomerne dosť. Veľkou a opakovanou témou boli financie – koľko ich máme, koľko by sme ich potrebovali a odkiaľ ich zobrať. Väčšina týchto diskusií sa nepozerala do veľkej budúcnosti a snažila sa nájsť riešenia (resp. zlepšenia) s veľmi krátkym časovým horizontom. Hasiť aktuálne problémy je samozrejme v poriadku, nemali by sme však zabúdať na stredno- a dlhodobé výzvy.

Rast cien potravín sa stal medzinárodnou populistickou témou. Niekde to viedlo len k analýzam a návrhom, ktoré skončili v slepej uličke. Inde však prišlo k zavedeniu regulačných politík, ktoré vážne narušili fungovanie celého maloobchodného sektora.

Ako tri decentralizované reformy v New Orleans, vo Washingtone, D. C., a v Denveri zmenili školstvo na lokálnej úrovni.

Od volieb prešiel istý čas a zdá sa, že všetky kampaňové agrotémy padli do úzadia. Politici sa síce vo vyjadreniach stále nebránia populizmu, no ich komentáre sú výrazne menej agresívne ako pred voľbami. Čo však možno očakávať v oblasti agrárnej politiky v najbližších rokoch?

Rozhodovanie postavené na faktoch je populárny termín. Aj preto vznikli mnohé analytické útvary, ktoré majú politikom pomôcť číslami. Realita je však taká, že politici si naďalej radi vypomáhajú anekdotami.