INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Juraj Karpiš uverejnil v týždenníku Týždeň svoj pohľad na rozpočet. 05. 11. 2018.

Socialisticky spravované komunity sa zvyčajne časom rozpadajú. Aj keď tie, ktoré inšpirovalo náboženstvo, pretrvávajú dlhšie než tie sekulárne.

Máločo vzrušuje (mikro)ekonómov viac ako debata o majákoch. Tie boli dlho obľúbeným príkladom verejného statku, ktorý musí poskytovať štát.

Základný príjem získava na popularite. Už nie je len témou kaviarenských intelektuálov, ako budúcu nevyhnutnosť ho vníma napríklad aj Elon Musk. Pohľad na zdroje financovania však nútia ku skepticizmu.

„Svetové oceány sú zamorené plastovým odpadom, ktorý už preniká aj do potravinového reťazca! Čo s tým spravíme? Zakážeme vatové tyčinky do uší!“
Pred rokmi by toto bol popis skeču Monthy Python. Dnes je to reálne zvažovaná celoeurópska regulácia. Netýka sa samozrejme len vatových tyčiniek, ale všetkého „jednorazového plastu“ ako sú príbory, či slamky v prípade, ak existujú alternatívy.

Taliansko má novú vládu. Európa má starosti. Politici aj trhy teraz pozorne sledujú dianie v krajine, ktorá by svojou veľkosťou dokázala položiť systém na kolená.

O technológiách a o návrhoch talianskych populistov, ktoré spôsobujú vrásky na čelách európskych politikov.

O peniazoch, ekonomike a snahe prežiť život čo najlepšie na prvý pokus.

Po takmer troch dekádach „zombie“ stavu sa slovenské poľnohospodárstvo konečne prepracovalo na titulky novín. Lavína škandálov konečne ukázala, čo sa niektorí pred tým snažili len nesmelo naznačiť. V otázke vlastníckych práv a ich vymožiteľnosti, tak kľúčových pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky, je slovenské poľnohospodárstvo úplne na dne.