INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Chýba vám oficiálny link na tento nový návrh? Neexistuje, pravidlá portálu právnych predpisov neumožňujú vložiť dokumenty na také krátke pripomienkové konanie, ako požaduje ministerstvo pôdohospodárstva, reagoval na svojom blogu Radovan Ďurana z INESS, uviedol denník SME dňa 11.2. 2013. 

V roku 2012 boli udelené investičné stimuly v hodnote 121 miliónov eur. Verejnosťou zarezonovali najmä prípady, keď investor žiadal štátnu podporu nie na vytvorenie, ale zachovanie pracovných miest. Aj toto viedlo vládu ku vypracovaniu novely zákona č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci, ktorá je momentálne v legislatívnom procese.

Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR navrhuje zriadiť nový úrad  -  verejnoprávnu organizáciu Odbytový fond, ktorý bude vykonávať výber, správu a kontrolu príspevkov a realizovať opatrenia na podporu predaja a kvality slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.

Martin Vlachynský z INESS komentoval stimuly vlády pre vybrané podniky pre .týždeň dňa 4.2.2013

Investičné stimuly považujeme za škodlivý nástroj, ktorý slúži ku prerozdelovaniu zdrojov v prospech veľmi úzkej skupiny úspešných žiadateľov, vysvetľoval pre The Slovak Spectator dňa 21.1. 2013 Martin Vlachynský z INESS. 

Predstavte si, že začnete prevádzkovať leteckú linku Lučenec - Svidník so šiestimi spojmi denne. Finančné výsledky sú katastrofálne, tak požiadate štát o zadotovanie strát.  Absurdné?

Ako povedal Ján Dinga z INESS dňa 17.1. 2013 pre STV, neustále žiadosti firiem o investičné stimuly naznačujú, že mnoho firiem je schopných prežiť iba pri nižších daňových sadzbách.

Dňa 17.1. 2013 vyšiel Martinovi Vlachynskému z INESS autorský článok v denníku SME na tému mikropôžičky. 

Na Slovensku si v minulom roku privyrábalo prácou na dohodu v priemere pol milióna ľudí. Z augustových dát Sociálnej poisťovne vyplýva, že približne tretina dohodárov si týmto spôsobom privyrábala popri zamestnaní. Viac ako tri štvrtiny dohodárov zarábalo do 200 eur mesačne, 90% z nich menej ako minimálnu mzdu. Dá sa teda predpokladať, že sa jednalo najmä o nižšie príjmové skupiny, ktoré si našli dodatočný príjem:

V situácii Slovenska sa toho príliš nezmenilo. K poklesu úrokov viedlo najmä upokojenie situácie prísľubom ECB nakupovať toxické štátne dlhopisya prerozdeliť tak dlhy problematických krajín eurozóny na jej ostatných členov. Treba mať na pamäti, že napríklad Česká republika, ktorá nie je v eurozóne si požičiava za výrazne nižšie úroky ako Slovensko, vysvetľoval pre Finweb dňa 10.1. 2013 Juraj Karpiš z INESS.