Nechajte ceny pracovať
Francúzsko prišlo s nápadom, že všetky parkoviská s kapacitou nad 80 áut budú musieť mať strechy s fotovoltikou. To nie je nič proti nápadu z Bruselu, že všetky nové budovy by si museli povinne nainštalovať fotovoltiku. V roku 2035 chce EÚ zakázať výrobu áut so spaľovacím motorom...
Tieto nápady – a mnohé ďalšie - sa mi nepáčia. Pozor, nie preto, že by sa mi apriori nepáčil ich cieľ. Cieľom je znížiť emisie. Áno, môžeme sa baviť o tom, aký zmysel majú lokálne európske opatrenia vo svete amerických a ázijských emisií. Ale to dajme teraz bokom. Nepáčia si mi preto, pretože tieto nápady sú zle zvoleným prostriedkom na dosiahnutie cieľa.
Európska únia (a buďme féroví, podobné to je aj v USA, v UK a inde) sa v hospodárskej politike vydala cestou mikromanažmentu. Reguluje výkon žiaroviek a vysávačov, množstvo emisií z motorov, zakazuje plynové kotle, nariaďuje fotovoltické panely tu a tam. Dotuje výstavbu toho a zakazuje prevádzku tamtoho. Takýto postup síce generuje tisíce byrokratických pozícií na implementáciu a kontrolu opatrení, ale je ekonomicky neefektívny a často vedie niekam, kde sme sa ocitnúť nechceli.
Základom ekonomického myslenia je rozmýšľanie nad nákladmi obetovaných príležitostí. Inými slovami – rozmýšľanie nad nákladmi a prínosmi alternatív. Ale pozor, tu sa nechajú uniesť aj mnohí ekonómovia. Uveria, že práve oni sú tí, ktorých navštívila prozreteľnosť a dala im objektívnu vedomosť o nákladoch a prínosoch všetkého. Zostavujú potom tabuľky, cost-benefit analýzy a pečú koláčové grafy, aby prišli s tým najlepším „riešením“.
V ekonomike je však nástroj, ktorý prekoná všetkých ekonómov. Týmto nástrojom sú ceny. Ceny sú feromóny kapitalizmu, lákajú k sebe kapitál a talent. Čím vyššie, tým intenzívnejšie lákadlo.
Výhodou voľnej cenotvorby je, že netreba nič dotovať, zakazovať, ani prikazovať. Ak ceny nie sú (emisie), skúsme ich najskôr zaviesť a nie rovno prichádzať s konkrétnymi technickými riešeniami. Ak ceny hrozia katastrofou pre najchudobnejšie časti obyvateľstva, pomôžme im cielenými dávkami. Ale ak sa pokúsime ceny zničiť a nahradiť ich spleťou dotácií, daní, limitov a nariadení, skončí to zle. Už teraz sa nám rysujú nebezpečné príklady, hlavne v energetike, ktorá sa potápa do chaosu stropov, daní, dotácií, cieľov a stratégií.
Nechajte ceny pracovať. Výsledkom budú nové elektrárne, zaizolované domy, nové LNG terminály, aj úspornejšie autá.