Nový minister školstva musí robiť nepekné veci

Jednou z výhod trhového hospodárstva je, že nepotrebuje persónu zlého policajta. Zlým policajtom je neosobný mechanizmus ziskov a strát. Ten zabezpečuje, že zlé nápady alebo zle realizované dobré nápady dostanú červenú. Skôr či neskôr ľudia, ktorí s nimi prišli, prídu o peniaze, postavenie a možnosť v nich pokračovať. Nepomôžu nadávky, slzy ani vyhrážanie sa. Nie je totižto komu ich adresovať.

Vo verejnom sektore také niečo neexistuje. Tu musí prísť osoba, ktorá naberie odvahu, buchne po stole a povie – toto rušíme a títo ľudia prídu o prácu, peniaze a postavenie. A to je nepekné. Ale vo svete mimo rajskej záhrady, kde sme ešte nevyriešili všetky problémy a svet nezamrzol v dokonalosti, je to nutné. Inak sa zo služby stane záťaž. A tým sa dostávame k školstvu.

V školstve je množstvo problémov, ktorých riešenie si vyžaduje robiť nepekné veci. Zoberme si tri príklady.

Na Slovensku máme desiatky škôl, ktoré deň čo deň vzdelávajú tisíce detí a výsledkom je nič. Tieto deti sa nenaučia základné gramotnosti, pravidelne prepadajú a časť z nich nedokončí ani základnú školu. Práca s nimi určite nie je jednoduchá, ale netvárme sa, že to nie je zlyhanie škôl. Predpokladať opak znamená, že tieto deti sú od narodenia odsúdené na neúspech. A pritom zo zahraničných skúsenosti vieme, že to tak nemusí byť.

Riešenie ale nie je pekné. Je treba úplne prekopať fungovanie týchto škôl a vymeniť v nich ľudí. Jednoducho zobrať tieto školy ich zriaďovateľom. Hocijako. Privatizovať ich alebo tam vpustiť súkromný manažment cez súkromno-verejné partnerstvo. Tak to spravili v niektorých regiónoch Veľkej Británie alebo školských okrskoch v USA. A namiesto miestnych zriaďovateľov, ktorí vidia vlastnú školu v tom lepšom prípade ako záťaž alebo v tom horšom prípade ako nástroj moci a peňazí, to prebrali vzdelávacie neziskové organizácie, súkromní podnikatelia so sieťami škôl alebo vzdelávacie startupy. Nie všetkým sa podaril zázrak, ale veľa z nich uspelo a vďaka nim máme dôkazy, že sa to dá.

Každý rok, počas ktorého neurobíme čiaru, nezoberieme 50 najhorších škôl na Slovensku z rúk verejných zriaďovateľov a nevpustíme tam nový vietor, je stratený rok. To sa nedá vyriešiť doučením učiteľov, zvýšením platov, lepšími učebnicami alebo preplatením asistentov. To sa dá vyriešiť iba tak, že minister školstva spraví nepekné veci.

Druhý problém je s vyšším odborným školstvom. Na Slovensku vzrástol za posledných desať rokov podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na dvojnásobok. V rovnakom čase poklesol absolútny počet vysokoškolákov o 40 %. Na školy sa čoraz viac hlásia akademicky menej nadaní ľudia a školy sa o nich musia biť podliezaním latky. Kvalita klesá – na vstupe aj výstupe. Výsledkom je, že jedna tretina absolventov vysokých škôl z poslednej dekády je na svojom pracovnom mieste prekvalifikovaných. Strávili päť rokov na vysokej škole, ale pracujú na pozícii, kde stačila stredná.

Tento problém nespadol z neba. Je výsledkom nastavenia motivácií v systéme. Bezplatné vzdelávanie v kombinácii s vysokými školami financovanými na hlavu, bez ohľadu na to, čo do tej hlavy dostanú, nevyhnutne dáva základ zlým motiváciám. Dá sa to však aj inak. Stačí začať pri financovaní škôl zohľadňovať, čo vysoké školy dodali. Teda výrazne viac peňazí za bakalára, ktorý nepokračuje v štúdiu, ale nájde si prácu, ktorá vyžadovala vysokú školu. A výrazne menej peňazí za magistrov, ktorí študovali päť rokov a v zamestnaní sú prekvalifikovaní.

To je však znova niečo, čo vyžaduje nepeknú reformu, ktorá povedie k tomu, že niektoré katedry, fakulty alebo dokonca celé vysoké školy budú musieť prepúšťať a zhasínať. A k tomu, že minister presvedčí pobláznenú verejnosť, že bakalár je plnohodnotné vzdelanie, a nie titul neschopného získať magistra.

No a tretí príklad sú učitelia. Minister školstva je neustále pod tlakom odborov, ktoré tlačia na plošné zvyšovanie miezd. A darí sa im. Za poslednú dekádu vzrástli platy učiteľov z úrovne priemernej mzdy na úroveň 126 % priemernej mzdy. Ale to nijako nevyriešilo akútne problémy v niektorých častiach Slovenska – predovšetkým v bohatších okresoch na západe Slovenska. Tu je akútny nedostatok učiteľov.

Znova, riešenie je niečo, čo nie je pekné. Je to presadenie návrhu na príplatok pre učiteľov, ktorí žijú v drahých okresoch a vyučujú nedostatkové predmety. To, samozrejme, vyvolá odpor vo zvyšných častiach Slovenska a rovnako aj v niektorých kabinetoch. Ale toto je úloha ministra školstva – ustáť to. Nie je to pekné riešenie, ale potrebné riešenie.

Viac o tom, čo by mali byť ďalšie kroky ministra školstva, sme preberali na konferencii: Tri úlohy pre nového ministra školstva, ktorá sa uskutočnila 26. októbra v bratislavskom KC Dunaj. Okrem autora tohto textu tam vystúpili aj a ďalší traja odborníci na vzdelávanie: Juraj Hipš, Roman Baranovič a Daniel Bútora.

Denník N, 25.10.2022