Ekonomická univerzita v číslach

Akreditačná komisia (poradný orgán Vlády SR)
predložila Ministerstvu školstva hodnotiacu správu o stave Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Podľa nej si táto škola nezaslúži zaradenie medzi
univerzity ale iba medzi vysoké školy, ktoré nie sú začlenené ani medzi odborné
vysoké školy. Ekonomická univerzita v číslach

Hodnotiacu správu si môžete prečítať môžete tu.

Podľa štatútu školy je poslaním Ekonomickej univerzity v
Bratislave poskytovať vysokoškolské vzdelanie a rozvíjať poznanie na základe
tvorivého vedeckého bádania v oblasti ekonómie, humanitných a spoločenských
vied.

Komisia sa vo svojej správe kriticky vyjadruje najmä
k rozvoju poznania – teda vedeckej činnosti na univerzite.

Podľa
nej sa vedecko-výskumné aktivity na EU sústreďujú najmä na slovenský trh,
prípadne na úzko zameraný zahraničný trh. Čiastočne to vysvetľuje skutočnosťou,
že EU bola po roku 1989 pomerne izolovanou inštitúciou od medzinárodných
procesov. Ekonómia bola podľa komisie odtrhnutá od medzinárodných kontaktov v
oveľa väčšej miere ako vysoké
školy s technickým zameraním. Pozitívny posun komisia zaznamenala
v posledných dvoch rokoch, počas ktorých EU pozýva významných zahraničných
hostí, otvára kontakty so slovenskými ekonómami pôsobiacimi v zahraničí a zúčastňuje
sa kvalitnej medzinárodnej spolupráce.

Čo sa týka tzv. value added, t.j. pridanej hodnoty v
partikulárnom výskume, tu je komisia veľmi kritická. Vedeckí pracovníci školy
publikujú v lokálnych časopisoch a zborníkoch, ktoré nemôžu byť
považované za medzinárodne uznávané kvalitné časopisy. Tými sú tzv. karentované
časopisy
, teda časopisy, ktoré sú  registrované a spracovávané službou Current Contents. Current
Contents vydáva od roku 1958 Institute
for Scientific Information
(ISI, USA). Pritom, ako sa tiež píše
v správe, na katedrách ekonómie, ktoré možno považovať medzi 200
najlepších katedier na svete, ale aj v Európe, je hodnotenie zúžené práve na
publikácie v karentovaných časopisoch.

Podľa komisie skutočnosť, že EU kladie veľký dôraz na
slovenské publikácie, a to na vysokoškolské učebnice, monografie na domácom
trhu a vysokoškolské skriptá poukazuje, že zameranie školy je hlavne pedagogické.

Jedno z dôležitých pozorovaní komisie je fakt, že na EU
nebadať rozdiel medzi inžinierskym štúdiom a doktorandským štúdiom, ktoré
prevláda najmä na anglo-saských univerzitách.

Tab: Počet doktorandov a publikácií
v karentovaných časopisoch v rozpätí rokov 2002 – 2007:

Tabuľka: INESS

Je evidentné, že kritériá na získanie doktorátu sú
v porovnaní s napr. technickými vedami nesmierne mäkké, až sa natíska
otázka, či si vôbec doktorandi na tejto škole titul Ph.D. zaslúžia, keď
nedokážu svoje kvality pretaviť do článku publikovaného v kvalitnom
a uznávanom časopise. Len na porovnanie – na Univerzite Komenského sú
v odbore chémia na to, aby bol vôbec doktorand pripustený na obhajobu
dizertačnej práce, vyžadované minimálne 2 publikácie v karentovaných
časopisoch. Na Ekonomickej univerzite sa s týmto počtom publikácií môžete
uchádzať o titul profesor (hodnotiaca správa, str. 15).

Ako sa ďalej uvádza, veľmi veľké percento pracovníkov EU
nepublikuje v relatívne dlhodobom období. Takíto pracovníci sú v podstate iba
pedagogickými pracovníkmi EU a nezúčastňujú sa výskumného procesu. To by malo
byť prípustné iba u akademických funkcionárov.

Ak vás ekonómia zaujíma do takej miery, že uvažuje o kariére
výskumného pracovníka, asi stojí za to pouvažovať o štúdiu
v zahraničí.

Na hodnotiacu správu ma upozornil Martin Filko.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards