Rado Baťo nemá rád rakúšanov

Rado Baťo si zablogoval o prekérnej situácii, do ktorej makroekonómiu dostala súčasná kríza. Z nejakej príčiny sa však Baťova kritická klávesnica opiera viac do Rakúskej ekonomickej školy ako do mainstreamových ekonómov. Pritom práve tí sa s falošnou aurou vedeckej neomylnosti a v údajnej snahe doviezť nás v ďalšej päťročnici do zasnúbenej zeme s plnou zamestnanosťou, hrali s úrokovým karburátorom svetovej ekonomiky dovtedy, kým nadobro neprechľastali motor.

Rado Baťo nemá rád rakúšanov
Nie, pozornosti venovanej názorom „podivínov z Alabamy“ nikdy nie je dosť, no v príspevku s názvom Bieda svetovej ekonómie by som určite nečakal toľko priestoru pre ekonómov, ktorí si vďaka svojím nie príliš lichotivým názorom ohľadom prospešnosti „sofistikovaných" štátnych zasahov do ekonomiky na reálnu hospodársku politiku už poriadne dlho nesiahli (v cenrálnej banke by im nedovolili ani umývať okná). Baťo niekde píše to, čo rakúšania nehovoria a inde zas nenapíše to, čo rakúšania už dávno hovorili. Voči ekonomickej vetve, ktorá bila na poplach v čase, keď si ostatní ekonómovia ucvrkávali z toho, ako brilantne Greenspan vykopol recesnú loptu z bránkovej čiary a v strede najväčších finančných excesov v histórii písali eseje o dobe „Veľkej umiernenosti“, mi to príde trochu nefér.

Baťa neohúrila ani empíria, ktorá dala rakúšanom v tomto kole zapravdu. Veď aj zlé hodiny ukazujú dva krát za deň správny čas! „Ako si vybrať, kto objavil skutočnú pravdu?“

Áno, je pravda, že ani rakúšania neboli schopní povedať úplne presne, kedy to padne a tak kuvikali niekoľko rokov. No ani statik vám nepovie presný deň, kedy sa vám barák zrúti na hlavu a napriek tomu sú jeho služby užitočné. Čo sa týka „skutočnej pravdy“ (ako že gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme = 9,80665 m/s2), myslím, že na ňu môžeme v humanitných vedách rovno zabudnúť. Experiment tu nadobro nič nedokáže. A aj keby bol dôkaz experimentom v ekonómii hneď teoreticky možný (akože podľa všetkého nie je), jedná sa o príliš komplexný a dynamický systém na to, aby sme vôbec vedeli, čo sme dokázali. Za pomoci logiky, sebareflexie a pozorovania okolitého sveta môžeme len posúdiť, kto je mimo úplne a kto menej. Tu je pár sklíčiek na zostavenie  mozaiky vášho obrazu:

Paul Krugman - keynesiánec

 “The good news about the U.S. economy is that it fell into recession, but it didn't fall off a cliff. Most of the credit probably goes to the dogged optimism of American consumers, but the Fed's dramatic interest rate cuts helped keep housing strong even as business investment plunged.”

"To fight this recession the Fed needs more than a snapback; it needs soaring household spending to offset moribund business investment. And to do that, as Paul McCulley of Pimco put it, Alan Greenspan needs to create a housing bubble to replace the Nasdaq bubble."

Ben Bernanke - vedúci (profesor ekonómie, absolvent Harvardu a MIT, guvernér americkej centrálnej banky, najdôležitejšej finančnej inštitúcie, ktorá je zároveň hlavným svetovým zamestnávateľom toho, čo sa v súčasnosti považuje za ekonomickú špičku)

Peter Schiff – rakúšan

Baťovej kritike ABCT (Austrian Business Cycle Theory), hypotézy ktorej sa zatiaľ celkom darí presvedčivo popisovať to, čo sa momentálne okolo nás deje, nerozumiem. Že svet je príliš komplikovaný? "...komplexný, dynamický, neriadený a evolúcii podliehajúci systém, ktorý je ťažko napasovateľný do modelov popisujúcich rovnovážne stavy“? Ale veď to sú práve mantry rakúšanov. Preto uvidíte skôr vyrovnaný štátny rozpočet SR ako rakúšana s vážnou tvárou v televízii hovoriť o budúcoročnom raste HDP s presnosťou na desatinné miesta.

Predpovede ekonómov sú horšie ako "taxikársky odhad“ (zajtra = dnes + (dnes-včera))

A práve pre tú komplexnosť a dynamiku sa každému rakúšanovi ježia chlpy, keď číta, ako sa akademici v centrálnej banke na základe svojho modelu ekonomiky rozhodli, že aktéri na trhu sú hlupáci a najdôležitejšia trhová cena (úroková miera), ktorá vyrovnáva hladinu investícii k hladine úspor v spoločnosti, je príliš vysoká a treba ju znížiť ďalšou "injekciou likvidity".

Neviem či bol Hayek, ktorého "očami spontánneho poriadku" sa Baťo občas pozerá na svet, jednorukým podvodníkom, no „Nobelovu“ cenu v roku 1974 dostal práve za Rakúsku teóriu hospodárskeho cyklu. Pre záujemcov o túto problematiku - tu je pekné vysvetlenie celého konceptu v konfrontácii s keynesiánskym chápaním sveta.

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na pošli na vybrali.sme.sk, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards