Slováci očakávajú zhoršenie životnej úrovne (Hospodárske noviny)

Vyššie daňovo-odvodové zaťaženie firmám pôsobiacim na Slovensku zvyšuje náklady a znižuje konkurencieschopnosť. Budú tak ťažšie hľadať zdroje na vytváranie nových pracovných miest, dôsledkami však môžu byt aj prepúšťanie alebo ukončenie činnosti. V konečnom dôsledku sa tak zvyšovanie daní dotkne všetkých pracujúcich, resp. záujemcov o prácu, uviedol Ján Dinga z INESS dňa 3.12. 2012 pre Hospodárske noviny. 

Budúci rok bude ešte ťažší ako rok 2012. Takéto vyhliadky má väčšia časť Slovákov.

Budúci rok bude ešte ťažší ako rok 2012. Takéto pesimistické vyhliadky má čoraz väčšia skupina Slovákov - takmer každý druhý očakáva, že mu v roku 2013 zhorší životná úroveň. Vyplýva to z prieskumu HN, ktorý realizovala agentúra FOCUS. „Záver tohto roka nie je príliš povzbudivý na rozdiel od januára, keď sa zdalo, že kríza pominie,“ konštatoval konateľ agentúry FOCUS Ivan Dianiška.

Môže za to rast aj škrty

Kým ešte začiatkom tohto roka čakala horšie časy necelá tretina ľudí, o 11 mesiacov neskôr je to 42 percent. „Takéto prieskumy vo všeobecnosti vyjadrujú len individuálny pocit ľudí a nezohľadňujú objektívny stav,“ vysvetlil analytik INESS Ján Dinga. Pokles životnej úrovne prichádza až po zhoršení ekonomického vývoja.

Za skepsou Slovákov môžu byť podľa odborníkov aj opatrenia vlády, hoci majú zasiahnuť len menšiu časť ľudí. „Z pohľadu budúceho roka bude mať rozhodujúci vplyv na životnú úroveň vývoj v eurozóne a tiež zvyšovanie daní a odvodov. To postihne dohodárov, živnostníkov aj ľudí s vyššími príjmami,“ tvrdí riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Dohody zabolia

Za najväčší zásah do príjmov zatiaľ Slováci považujú zvyšovanie zaťaženia pre dohodárov. Po zmenách im vláda z ich príjmu zoberie v niektorých prípadoch takmer polovicu.

Podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku však rezort pri všetkých doterajších zmenách a projektoch sledoval základný cieľ – zvyšovanie alebo aspoň neznižovanie životnej úrovne ľudí. „Zmenami dôchodkového systému, zvýšením minimálnej mzdy, Zákonníkom práce,“ vymenoval Stuška niekoľko príkladov s tým, že dôležitá je aj priebežná a pravidelná kompenzácia zvyšovania životných nákladov adresnými opatreniami, prípadne plošnou valorizáciou príjmov najcitlivejších skupín.

Súčasná vysoká nezamestnanosť však ľuďom podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej veľa nádeje nepridáva. „Predlžujúce sa obdobie, počas ktorého si nezamestnaný nedokáže nájsť prácu, znervózňuje. Navyše, prepúšťania nie sú na úplnom ústupe a obava o stratu práce ľuďom na optimizme nepridáva.“

Tento problém však podľa Dingu daňovo-odvodové opatrenia môžu ešte prehĺbiť. Firmy totiž strácajú konkurencieschopnosť. V konečnom dôsledku tak podľa neho budú ťažšie hľadať zdroje na vytváranie nových pracovných miest, hrozí aj prepúšťanie či koniec podnikania. Podľa prieskumu však zatiaľ ľudia očakávajú, že daňovo-odvodové opatrenia sa nedotknú viac než polovice dospelých. Tieto výsledky čiastočne ovplyvňuje fakt, že napríklad dôchodcovia či ženy na materskej reálne opatrenia vlády nezasiahnu.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 3.12. 2012