Súčasné záväzky EÚ zredukovať emisie skleníkových plynov o 20% do roku 2020 sú ambicióznejšie než je tomu u všetkých ostatných priemyselne rozvinutých krajín. Kvôli týmto záväzkom dnes občania ako aj podnikateľské subjekty v EÚ pociťujú zvyšujúcu sa finančnú záťaž a strácajú konkurencieschopnosť voči iným rozvinutým ako aj rozvíjajúcim sa štátom. Prehnane ambiciózne a neopodstatnené záväzky redukcie emisií skleníkových plynov by mali negatívny vplyv na  tvorbu nových pracovných miest, bohatstva a iných cieľov stratégie Európa 2020.

Jednostranné a ambiciózne kroky EÚ by  negatívne postihli jej občanov a znamenali by len nepatrné pozitívne efekty z hľadiska riešenia otázky skleníkových plynov . EÚ už dnes zažíva dekarbonizáciu v dôsledku prirodzených príčin a už existujúcich záväzkov, ktoré budú mať platnosť až do roku 2020. V tom istom čase sú emisie produkované rozvojovým svetom na vzostupe. To znamená, že akékoľvek emisie uvoľnené v rámci EÚ zohrávajú čoraz menšiu rolu v svetovom meradle. Redukcie emisií skleníkových plynov EÚ domácností a podnikov by boli prosto nahradené emisiami z iných krajín.

 

Reštrikčné  kroky EÚ by mali negatívne konzekvencie pre ekonomiku EÚ ako takú. Priveľmi ambiciózne ciele by nevytvorili dostatočné množstvo pracovných miest a ani by neviedli k ekonomickému rastu, ktorý by bol dostatočne vysoký, aby mohol vykryť negatívne dopady podobných krokov. Dopadová štúdia zreteľne uvádza, že scenár 40% redukcie skleníkových plynov by vytvoril len 0,12 - 0,5% viac pracovných miest ako súčasný scenár 20% záväzku¹. Tento model navyše predpokladá, že extra výnosy zo skleníkovej dane by boli použité na zníženie súčasných daní uvalených na prácu².  

 

Z horeuvedeného vyplývajú  dva závery. Po prvé, vzhľadom na fiškálnu situáciu v krajinách EÚ nejestvuje garancia znižovania priamych daní a teda ani rastu zamestnanosti. Negatívne dôsledky redukcie skleníkových plynov o 40% sú preto podceňované a prekryté vidinou prvoplánového stimulu vytvoreného znížením dane z práce. Po druhé, pokiaľ je jediným cieľom EÚ tvorba pracovných miest, jednoduché zníženie daňového zaťaženia by prinieslo želané benefity bez extra nákladov. Na tvorbu pracovných miest EÚ nepotrebuje nové záväzky redukcie skleníkových plynov.

 

Navrhujeme preto zamietnuť návrh právne záväznej redukcie emisií skleníkových plynov EÚ o 40% do roku 2030. Dôrazne sme tiež proti akýmkoľvek návrhom zvýšiť tieto záväzky dokonca až nad rámec 40%.

 

 

Bez ohľadu na rozhodnutie vo veci 40% redukcie skleníkových plynov, cieľ 27% obnoviteľných zdrojov je neopodstatnený a naviac škodlivý. Ak sú kroky EÚ motivované reakciou na klimatické zmeny, redukcia emisií skleníkových plynov je hlavným cieľom bez ohľadu na to, či sú obnoviteľné zdroje využívané alebo nie.

 

Niektoré obnoviteľné zdroje majú ekonomický potenciál aj bez dotácií, garantovaných výkupných cien alebo inej formy podpory z vreciek daňových poplatníkov a spotrebiteľov. Ekonomická rentabilnosť jednotlivých zdrojov je špecifická pre každú krajinu a závisí na viacerých premenných (prístup ku sieti, geografická lokácia...)

 

Právne záväzný cieľ 27% obnoviteľných zdrojov by vytvoril situácie, kedy by boli realizované investície do ekonomicky nenávratných obnoviteľných zdrojov energie. Toto by bolo v priamom rozpore s komunikovanými cieľmi – rozvoj ekonomicky realizovateľných obnoviteľných zdrojov energie.

 

 

 

Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomáha (alebo aspoň nebráni) dosiahnutiu cieľa redukcie emisií skleníkových plynov. Avšak, podobne ako je tomu v prípade 27% cieľa podielu obnoviteľných zdrojov energie, nie je tu potreba právne záväzného cieľa. Ceny energií sú najlepším hnacím motorom zvýšenia energetickej efektívnosti na ekonomicky únosnú hladinu. Zväzujúci záväzok by mohol viesť k vynaloženiu investícií do spôsobov zvyšovania energetickej efektívnosti, ktorým chýba ekonomický zmysel.

 

Správnym opatrením na podporu zvýšenia energetickej efektívnosti by bolo zrušenie všetkých priamych a nepriamych dotácií na energetickú produkciu či dopravu, ako aj pozvoľné zastavenie sociálnych programov vykrývajúcich výdavky na energie niektorých subjektov³ .

 

Navrhujeme preto zamietnuť návrhy na právne záväznú povinnosť zvýšiť energetickú efektivitu. 

 

 

Údaje (pozri tabuľku) ako aj komuniké svedčia jednoznačne o tom, že kľúčovým faktorom nárastu cien energií za obdobie 2007-2012 nebol rast cien za energie ako takých, ale dane a odvody vzťahujúce sa na energie. Je tiež očividné, že minimá  zdaňovania energií stanovené na pôde EÚ pôsobia disproporčne škodlivejšie na členov s nižšou kúpnou silou. Vzhľadom na to, že ceny energií sú kľúčovým prvkom kvality života a konkurencieschopnosti danej ekonomiky, EÚ potrebuje iniciatívu za zníženie daní na energie a energetické produkty.

 

Komuniké, dopadová štúdia a iné dokumenty poukazujú na zväčšujúcu sa stratu konkurencieschopnosti EÚ voči Spojeným štátom, keďže tieto medzitým rozvinuli ťažbu bridlicového plynu. Využitie nekonvenčných uhľovodíkov by výrazne zvýšilo bezpečnosť dodávok energie pre EÚ a malo by potenciál znížiť ceny energií. Toto by vyvolalo vorbu pracovných miest, bohatstva a zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ. Navyše, ak by lacnejší zemný plyn nahradil (čiastočne) uhlie, pomohlo by to znížiť emisie skleníkových plynov. Je zjavné, že využitie nekonvenčných uhľovodíkov v Európe má širokú škálu čistých prínosov.

 

Svojvoľná a diskriminačná legislatíva je prijímaná na úrovni ako samotnej EÚ, tak i štátnej. Takýto typ legislatívy má za cieľ zamedziť využitiu nekonvenčných uhľovodíkov, a tak ukrátiť Európanov a európske spoločnosti o benefity, ktoré by táto ekonomická činnosť mohla priniesť. Zrejme je tu potrebná iniciatíva zo strany Európskej komisie, ktorá by posúdila takýto typ legislatívy s možnosťou vydávať odporúčania na odstránenie legislatívnych bariér na využitie nekonvenčných uhľovodíkov.