INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Uvidíme, či Gréci nakoniec budú predávať svoje majetky a či budú vyhadzovať štátnych zamestnancov. Aj po tom ozdravnom balíčku bude ten grécky dlh v pomere k gréckemu hrubému domácemu produktu strašne vysoký a preto nie je možné vylúčiť, že Gréci sa rozhodnú zbankrotovať napriek tomu, že dostanú túto pomoc, uviedol Juraj Karpiš z INESS dňa 13.2. 2012 pre TV JOJ.

Nekonečné čakanie na dohodu o novom záchrannom balíčku a „dobrovoľnej“ spoluúčasti súkromného sektora na reštrukturalizácii gréckeho dlhu sa zrejme blíži ku koncu. Úsporné opatrenia navrhované trojkou po odstúpení šiestich ministrov grécka vláda schválila. Včera mal o memorande rozhodnúť parlament, píše v stĺpčeku pre denník SME dňa 12.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Hosťom relácie Analýzy a trendy televízie TA3 bola dňa 9.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS, kde s ministrom financií Ivanom Miklošom diskutoval o druhej záchrannej pôžičke pre Grécko.

Ak by nebol vytvorený euroval a poskytnuté premosťovacie úvery, zbankrotovalo by Grécko a pravdepodobne aj Portugalsko. Írsko by nemohlo garantovať z verejných peňazí záväzky svojho súkromného bankového sektora a situáciu by pravdepodobne vyriešilo podobný spôsobom akIsland, komentoval pre Finweb dňa 9.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Zvyšovanie úverovej kapacity budúceho ESM bude vyžadovať dodatočné zdroje. Vláda si bude musieť na to požičať, a teda zvýšiť naše zadlženie, povedal pre denník Pravda dňa 2.2. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Ozdravenie verejných financií Grécka je ťažkou úlohou, ten prvý krok mal byť spravený pred dvoma rokmi, Grécko malo zbankrotovať. Nestalo sa tak, Európa poskytla Grécku pomocný úver a bohužiaľ hlavným príjemcom pomoci nie sú grécki obyvatelia. Na to, aby v dnešnej situácii Gréci ozdravili svoje verejné financie, potrebujú určitú formu bankrotu, uviedol Juraj Karpiš z INESS dňa 6.2. 2012 v rozhovore pre televíziu TA3.

Podľa Juraja Karpiša z INESS euro netreba zachraňovať za každú cenu. Ako povedal pre časopis Profit dňa 25.1. 2012, je to privysoký náklad na záchranu tohto „spackaného“ politického projektu. Ale ak by sa dodržiavali pravidlá fungovania eurozóny, ktoré boli ustanovené pri vzniku meny, euro by prežilo aj bankrot niektorých krajín eurozóny alebo bánk. K reštrukturalizácii dlhov krajín a finančného sektora je preto možné pristúpiť aj bez obavy o budúcnosť eura.

Máme teda za sebou prvý tohtoročný summit. Tentoraz po dlhom čase údajne nie krízový, ale len taký obyčajný, operačný. Monetárna injekcia morfia zabrala, stovky miliárd eur, naliatych do komerčných bánk z ECB v rámci trojročných úverov koncom decembra, priniesli úľavu na finančných trhoch, pokles rizikových prirážok na talianskych dlhopisoch a tým aj obdobie relatívneho pokoja.

Ja by som uprednostňoval, aby bola kríza krátka a búrlivá. Náhle by zbankrotovali slabé firmy a banky, aktíva by sa predali novým ľuďom. Bol by to jednorazový prudký prepad, vyčistenie stola, urobenie poriadku a naštartovanie. Trvalo by to možno rok, dva. Keďže sa to nestalo a tvárime sa, že všetky banky sú solventné, tak sa riešenie krízy rozťahuje na mnoho rokov. Nezažijeme síce prudký prepad, ale ani rast, povedal v obsiahlom rozhovore pre časopis Život dňa 4.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Vážení čitatelia. V januári 2012 sme spustili samostatný projekt INESS Euro Kríza, ktorý nájdete na tejto stránke. Projekt trval do roku 2016. Všetky dôležité výstupy však naďalej nájdete aj na stránkach INESS.